Trenice boli a budú, a v kultúre osočovania, ktorej sme nositeľmi, bude teror verejnej mienky zneisťovať hľadačov pravdy. Budú a musia byť aj omyly. To je dejinná zákonitosť. Dejinná zákonitosť je aj v tom, že čas preverí dogmy, teórie a všetko, čo sa vydávalo za pravdu. Omyly budú zvrhnuté do prachu, budú nemilosrdne vysmiate, alebo sa o nich láskavo pomlčí a pravda ako vždy zasvieti.

V kolotoči vojen a neprávostí sa zdá, že nové zlo prehluší staré zlo, že ho spláchne do stoky dejín, že jedno zlo vygumuje všetky ostatné zlá. Lenže nie je to tak. Pamäť je živá. Dýcha ako pľúca. Hoci víťazi a diktátori prepisujú hranice a dejiny, pravda je vždy iba jedna.

Pôst sa blíži k svojmu zavŕšeniu. Duchovne najuniverzálnejším aktom bolo zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie zo strany pápeža Františka. Ak by sme to chceli preložiť do jazyka človeka, ktorý v Boha neverí, tak katolícka cirkev vyzýva svet, aby srdce nenávistného agresora bolo premenené, preniknuté, prežiarené materskou láskou.

Judáš predal Ježiša za 30 strieborných. Skončil zle. Obesil sa. Neveril, že ho ešte niekto môže mať rád, že mu môže byť odpustené. Iná vec je pozrieť si záznam, kde niekto za pár drobných predáva svoju krajinu.

O svätosti, nesvätosti, dilemách i výzvach, pred ktorými stál dnes svätorečený Ján Pavol II. sa rozprávame s gréckokatolíckym arcibiskupom Mons. Cyrilom Vasiľom.

Braňo Jobus je zázračná postava slovenskej kultúry. V reči má tvrdý akcent, ale srdce má mäkké a stále na dlani. Stretnutie s ním je vždy zážitok. Potvrdzujú to tisícky dospelých, ale aj detí, ktoré čítajú jeho knihy a počúvajú jeho muziku. Branuško je fenomén.

Graham Greene v eseji Kresťan a svet formuluje myšlienku: „V okamihu, keď je vojna otvorene vyhlásená, napätie medzi kresťanmi a svetom sa končí.“ 

Vnímať fotografie Matúša Zajaca je ako pozerať sa do ľudskej duše. To, čo sa na prvý pohľad javí ako temná priepasť, je pre neho hlbočina, z ktorej doluje zázračno. V modlitbe aj v sexualite nachádza intímne prieniky, v šialenstve nachádza normálnosť a v normálnosti šialenstvo.

Pápežský dokument Amoris Laetitia vyvolal vo svete katolíkov mnohé otázniky, na niektorých miestach priam rozbroje. Je to text, ktorý vznikol v roku 2016 a je plodom mimoriadnej synody o rodine z roku 2014 a riadnej biskupskej synody o rodine v roku 2015.

Tento text by mohol byť o vymenúvaní zločinov fašizmu, komunizmu, o hrôzach vojny i komunistickom terore. Mohol by byť svedectvom o šialenstve ľudí, ktorí stratili v živote orientáciu a strhol ich príval ideologického zla, následkom čoho páchali otrasné zločiny.