Žeby aj hlupáctvo bolo nákazlivé? Možno. V tom prípade však nádej spočíva v kolektívnej terapii.

Najradšej by som hovoril v tretej osobe. Je to však môj príbeh. A príbeh mojej živej pamäti. Sú to fragmenty zbierané po ceste, z náhodných spomienok, dokumentov, konkrétnych situácií. Určite miestami aj poznačené subjektivitou autora, pretože ako inak?

Slová ako nenávisť, lož, dezinformácia..., ale aj vojna, mier, prímerie etc. sú v súčasnom politickom diskurze veľmi frekventované. Slová ako prachy a moc ostávajú zamlčané, ale súčasne sú „hýbateľmi“ deja. Nie je to dobré východisko pre riešenie aktuálnych spoločenských problémov.

Veľký vlastenecký výlet, je neobvyklý dokumentárny film. Neobvyklý schopnosťou producentov z Punk film, režiséra Robina Kvapila a jeho tímu.

No predsa ideály Novembra 1989! Čo zostalo z Havlovho „Pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou“? No predsa ideál! Ideál za horizontom „tu a teraz“, ale aj „vtedy a tam“ alebo „niekedy a niekde“. Zdá sa vám to málo? Mne nie.

Včera skončili v Českej republike, kde žijem, parlamentné voľby. Vyhrala v nich, s masívnym náskokom, politická strana, ktorú vedie populistický miliardár, počas komunizmu registrovaný agent Štátnej bezpečnosti, dnes politik, podozrivý z finančných machinácií a konfliktu záujmov.

Jeden zo scenárov budúcnosti spočíva aj v možnosti, že na vlastnú kanibalizáciu použijeme AI.

Vlne antisemitizmu treba vzdorovať. Prekvapil ma ten globálny rozmer antisemitizmu. Po dlhom čase sa objavil návrh Donalda Trumpa ako spolu žiť nielen na palestínskom území.

Stráca zmysel len mudrovať do médií. Máme sa rozprávať s našimi nepriateľmi? Ako je možné, že narcista pohol svetom? Čo dáva ľudskému životu zmysel?

Zdá sa mi, že dialóg je prvá obeť vyhrotených krízových situácií.