Poslanec NR SR František Mikloško oslovil predsedu parlamentu Richarda Rašiho vo veci dodržiavania ľudských práv. Jeho list uverejňujeme v plnom znení.

Biblických štyridsať rokov putovania židovského národa púšťou nesie v sebe univerzálnu múdrosť a poučenie. Je to čas, keď v každom národe i spoločenstve dochádza ku generačnej výmene. Je to čas, ktorý oprávňuje už hodnotiť predchádzajúcu éru, ukladať ju do kolektívnej pamäti a hľadať v nej poučenie.

Dnes si pripomíname štvrté výročie začiatku brutálnej a bezdôvodnej agresie Ruskej federácie voči Ukrajine. Desaťtisíce nezmyselne mŕtvych mladých ľudí na strane agresora i obrancov, zničené mestá a obce na Ukrajine, spálená zem, ktorú za sebou ruské vojská zanechávajú, unesené ukrajinské deti, milióny ukrajinských utečencov po celej Európe a najnovšie mráz a zima, ktorou v dôsledkov ruských útokov trpia tisíce Ukrajincov.

Na Deň ľudských práv, 10. decembra 2025, vládna koalícia znovu preložila odvolávanie premiéra Róberta Fica a ďalších ministrov, tentokrát na februárovú schôdzu. Obranu ľudských práv si takto zamenila za obranu práv svojich ministrov.

Nemala som pôvodne v úmysle reagovať na to, čo v parlamente povedal na adresu Františka Mikloška jeden podivný poslanec Hlasu.

Na začiatku 90. rokov, keď som bol predsedom slovenského parlamentu, sme sa stretávali s politikmi mnohých štátov. Zo susedných krajín najviac s maďarským prezidentom.

Slávime výročie Novembra ’89, ale sám November ’89 akoby sa vytrácal: stačí pohľad na slovenskú vládu, na výsledky volieb v Česku, na proruskosť maďarského premiéra. Ako dopadne náš príbeh? .pod lampou sa zhovárame s Františkom Mikloškom a Petrom Zajacom, ktorí pri Novembri ’89 priamo boli.

Ako v prejave uviedol opozičný poslanec František Mikloško, zrušenie dnešného dňa ako dňa pracovného pokoja je hanbou. Obvinil pritom predsedu vlády Fica, že chce tento deň vygumovať ľuďom z pamäte.

Vyjadrenie poslanca Hlasu na adresu osobnosti Novembra 1989 vyvolalo vlnu nevôle nielen v radoch opozície, ale ozývať sa začali aj osobnosti verejného života.

Peter sa v utorok 21. novembra 1989 počas revolúcie niekde stratil. Nebolo ho. V deň, keď sa chystalo prvé veľké zhromaždenie na námestí SNP... Nakoniec sa zjavil. Kde si bol? Peter bol na starom žiguláku v Prahe, aby Václavovi Havlovi položil najdôležitejšiu otázku a zároveň najdôležitejšiu odpoveď Nežnej revolúcie: November 1989 je koniec komunizmu v Československu! Od Václava Havla do Bratislavy Peter priniesol pozdrav a výzvu k odvahe k demokracii a k demokratickej federácii Čechov a Slovákov. Havlove slová na starej magnetofónovej páske má Peter doma.