Festival pripravuje Občianske združenie Spomienka na Deža. Programom spojí generácie, odkazy na detstvo, hudobné spomienky, výtvarníkov, muzikantov i tvorenie v priamom prenose.
Vlada Popoviča som prvý raz v živote možno videl na predstavení Fikariho a Pogorielovových žiakov zo ŠUP. Videl aj nevidel. Hrali Bottovu Smrť Jánošíkovu s plošnými bábkami, ktoré v ich rukách ožili. Keď skončili, vyšli s bábkami pred scénu a stal som sa svedkom premeny drevenej dvojrozmernej preglejky na tieňovú trojrozmernú imagináciu.
Pred dvoma desaťročiami vznikol časopis .týždeň, ale začiatok jeho príbehu je ešte hlbšie. A čo bude ďalej? So Slovenskom, jeho umelcami, jeho uvažujúcou časťou, jeho slobodou?
Nikto nespí. Umrel Luciano Pavarotti.K počúvaniu opier ma priviedol otec. Ako malému chlapcovi mi na dlhých prechádzkach rozprával obsahy slávnych opier. Príbeh Fausta, Margaréty a Mefista som spoznal najprv cez Charlesa Gounoda, až neskôr cez Johanna W. Goetheho.
Tridsať rokov je o tretinu dlhší čas, než mala na svoj rozvoj prvá československá republika. Masarykov a Štefánikov štát sa za tých dvadsať rokov stal symbolom demokracie a kultúry. Čím sme sa za tridsať rokov stali my?
Počúvať hudbu v podaní violončelistu Jozefa Luptáka je inšpiratívny zážitok. Prostredníctvom svojho nástroja vie vyjadriť, dovolím si povedať, všetky emócie, ktoré človek má. Nemôžete nemilovať jeho improvizácie. Jedným náhodným brnknutím na strunu dokáže prehlušiť celé stavenisko.
