Cestovanie vo vlaku a kráčanie sú moje najobľúbenejšie formy komunikácie. Komunikácie? Tak predsa hovoríme o cestách, po ktorých cestujeme.

Človek, zjavom podobný filozofovi, sa prechádzal po pláži. Jeho myšlienky plné obsahu sa striedali s myšlienkami plnými bez-obsahu a kráčanie bolo často prerušené státím.

Čoraz častejšie hovoríme o duševnom zdraví – a právom. Stres, vyhorenie, úzkosti, neistota – to všetko už nie sú len slová pre odborníkov, ale realita, ktorú mnohí denne žijú.

OZ Belasý motýľ spája deti, dospelých aj ich rodiny, ktorí žijú s rôznymi nervovosvalovými ochoreniami. Nedávno som od nich dostal nečakané, ale o to vzácnejšie pozvanie.

Jeseň a jeseň života. Začať takýmto klišé možno odradí nejedného čitateľa, ale pravda je taká, že odumierajúce leto je ideálnym časom na existenciálne úvahy. Dostanem sa k smrti, ale najprv pár slov o mojich študentoch.

Oživme Platóna a pozorujme, ako by nanovo napísal svoju slávnu alegóriu o jaskyni. Nebola by už situovaná v tmavej diere s ohňom, ale skôr v pohodlnej izbe s wi-fi, ľudia sedia pripútaní k obrazovkám a hľadia na nekonečný prúd obrázkov a videí.

„Ten Jordan Peterson si to vymýšľa len za pochodu?“ Názov článku, veľmi kritického, ktorý som nedávno čítal, a jeho perex („Obľúbený prorok kultúrnej vojny nedokáže dokončiť súvislú myšlienku“) chce sumarizovať nedávne Petersonovo vystúpenie, kde bol konfrontovaný 20 ateistami.

21. mája zomrel škótsky filozof Alasdair MacIntyre (1929 – 2025). Môj dlhší nekrológ si môžete prečítať v Postoji (a dokonca o ňom bude aj moja najbližšia podcastová epizóda), ale niekoľko slov mu chcem venovať aj tu.

Čo nás robí ľuďmi? Čítam teraz s mojimi deeptalkermi knihu Vita Contemplativa od Byung-Chul Hana, v rámci nášho večerného online kurzu, a zaznela tam odpoveď: „Inactivity constitutes the human.“

Počúval som záznam z nedávnej diskusie z cyklu Ako zachrániť demokraciu a zaznela tam dôležitá výzva.