Premýšľam, ako zasiahne konsolidácia divadlo. Tým, že bude mať menej peňazí asi nie, to už sa vyriešilo dávnejšie. Takže budeme musieť začať šetriť inak. A nie na strane divákov, ale poctivo na strane dramatických postáv.

Vraví sa, že žijeme bláznivé časy a že je treba sa ich báť. Ale čo ak je to práve naopak, že dnes žijeme neúprosne logické, racionálne časy a hlboké ľudské bláznovstvo sa stráca, a práve preto je treba sa báť.

Minule som mal dva astronomické zážitky. Jeden vizuálny a jeden verbálny. Myslím, že medzi nimi existuje drobná väzba, a ako to tak býva, možno je to náhoda, ale možno nie.

Bol Halloween, ale celý deň som na to nemyslel, bolo toho veľa. Skrátka ťažký deň. Taký, keď sa potom pýtate, prečo to robíte, čo vám to dáva. V mojom prípade napríklad divadlo. Ťažko sa to niekedy vysvetľuje, ale pokúsim sa.

Môj syn by povedal, že som sa v tejto Osnove tak trochu opustil. Myslel by tým, že som viac sám sebou, než je spoločensky vhodné a, hádam, aj únosné. Je to paradoxné, opustil som sa, lebo naozaj cítim, že nie som sám. A to je krásne. Tak by sa chcel opustiť každý.

Celý svet sa začína točiť v podivnom narastajúcom víre, akoby čoraz viac ľudí ovládol nepokoj. Hovoríme si nástojčivým hlasom: „Keby tak bol kľud, ako veľmi by sme ho chceli...“ Tak premýšľam, či by sme ho naozaj chceli.

Každý má v živote určite aspoň jedného takého špeciálneho kamaráta, ktorý akoby sa bál ukázať, čo vlastne chce. Tak robí, čo môže, aby to bolo tak, že to chce niekto iný. Potom sa už nebojí. A vy s ním tú jeho hru celé roky hráte, lebo čo sa dá robiť, je to váš kamarát.

Každý má v živote určite aspoň jedného takého špeciálneho kamaráta, ktorý akoby sa bál ukázať, čo vlastne chce. Tak robí, čo môže, aby to bolo tak, že to chce niekto iný. Potom sa už nebojí. A vy s ním tú jeho hru celé roky hráte, lebo čo sa dá robiť, je to váš kamarát.

Minule sa ma niekto pýtal, čo ma momentálne najviac desí. A ja som povedal, že ma významne desia ľudia, ktorí všetko vedú a tvária sa, že všetko vedia. Ale nebolo to úplne presné. Teraz som vďaka jednej správe na to prišiel.

Skúšam tak ako iní hľadať odpovede na zložité otázky v prírode. Všetky tam sú a vcelku jednoduché. Aj o nás, hoci si myslíme, že my sme iní, zložitejší. Vieme to, ale keď na to príde, voláme radšej kamarátke, ktorá vie ešte menej, ale nás to paradoxne upokojuje viac.