Sú rôzne kolobehy, niektoré má na starosti príroda a niektoré sme si vymysleli my sami, odkukávajúc od nej. Ale teraz sa zdá, akoby príroda začala odkukávať od nás.

Nikdy som si neuvedomil, že ako príslušník slovenského národa mám v živote o jednu dilemu menej oproti iným príslušníkom iných národov, a to, kam pôjdem na dovolenku.

Premýšľam, ako zasiahne konsolidácia divadlo. Tým, že bude mať menej peňazí asi nie, to už sa vyriešilo dávnejšie. Takže budeme musieť začať šetriť inak. A nie na strane divákov, ale poctivo na strane dramatických postáv.

Vraví sa, že žijeme bláznivé časy a že je treba sa ich báť. Ale čo ak je to práve naopak, že dnes žijeme neúprosne logické, racionálne časy a hlboké ľudské bláznovstvo sa stráca, a práve preto je treba sa báť.

Minule som mal dva astronomické zážitky. Jeden vizuálny a jeden verbálny. Myslím, že medzi nimi existuje drobná väzba, a ako to tak býva, možno je to náhoda, ale možno nie.

Vládcovia to nemali nikdy jednoduché, pracovali hlavne s ľuďmi a s ľuďmi je to zložité, každý má svoju hlavu, a to sa potom vládcovi len náročne tvorí z ľudí masa. Boli s tým problémy vždy, ale potom sa našlo dobré riešenie.

Celý svet sa začína točiť v podivnom narastajúcom víre, akoby čoraz viac ľudí ovládol nepokoj. Hovoríme si nástojčivým hlasom: „Keby tak bol kľud, ako veľmi by sme ho chceli...“ Tak premýšľam, či by sme ho naozaj chceli.

Čítam si akurát zbierku mestských príbehov z jedného nášho mestečka, nebudem hovoriť ktorého, ale rastie tam okolo veľa topoľov. Príbehy sú veselé i smutné, sto rokov staré a je zaujímavé uvedomiť si, čo majú spoločné...

Leto má veľa tvárí, okrem tej dovolenkovej aj tú kuchynskú, kde sa zavára, kde sa robí lekvár, kde sa krája cuketa, buble kečup... recept je kľúč a každý má svoj. Lebo iný jesť nebude, ani keby čo bolo... Ibaže by už nič nebolo... Keď ide cez žalúdok láska, možno aj národné zmierenie.

Leto je veselé, tak sa to všeobecne hovorí, ale skutoční znalci leta to, myslím, vidia trochu inak. Snažím sa ich pozorne počúvať a v mnohom im dávam za pravdu. Krása prináša aj smútok a človek by sa mu nemal brániť. Je potrebnou ingredienciou k nášmu oddychu.