Minútova glosa Jakuba Nvotu. Objavil sa tu celkom nový druh národnej hrdosti, doteraz aj hádam nepoznaný.

Predvčerom som ľavým uchom počúval debatu kdesi v reštaurácii. Pravým som nepočúval nič, oddychoval som.

Začalo ma baviť, predstavovať si, čo všetko by sme mohli časom dať do ústavy. Myslím, že časom by to mohlo byť aj myslenie.

Bol som svedkom odbornej debaty a prišiel som na to, čo chýba slovenskej politickej scéne, aby mala ten správny výraz a bola vlastne pre každého.

Pamätáte na film Postřižiny? Ako tam nastala doba skracování. Stále trvá a všetko sa skracuje a zmenšuje, akurát som sa zamyslel, že čo my robíme s tými vzdialenosťami, ktoré ušetríme.

Už dlhšie pozorujem suseda vedľa v záhrade. Veď je to naša národná tradícia pozorovať susedov. Človek to robí hlavne preto, aby mal potom o čom debatovať so ženou.

Divadlo Lab je priestor, v ktorom študenti bratislavskej VŠMU predvádzajú svoje umelecké začiatky. Ale nie sú to žiadne školácke pokusy — sú to často výborné výkony a už aj generačné výpovede, z ktorých ide veľká sila.

K psychiatrom, psychológom, záchranárom sa pripájajú ďalšie skupiny občanov. Všetci majú výhrady a vyjadrujú vážne obavy zo spôsobu akým vládne. A svojim podpisom ukázali, že nemajú strach.

Kolégium pamäti národa – skupina 125 osobností kultúrneho, spoločenského a občianskeho života - vyjadruje podporu a solidaritu umelkyni Ilone Németh a organizačnému výboru, ktorý stál za výzvou na odstúpenie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.

Pred niekoľkými týždňami som písal Lucii Piussi, že Blaha Uhlára nepoznám. Prekvapilo ju to, a prekvapilo to aj mňa. Ale stalo sa.