Už sme tu mali mnoho jedál pomenovaných po vojvodcoch, hudobníkoch, herečkách, speváčkach, dokonca primabalerínach. No nikdy sme tu zatiaľ nemali jedlo, ktoré by bolo pomenované po opere, či presnejšie titulnej postave v nej. A je to tu: Pasta alla Norma.

Rozdelil našu spoločnosť viac ako nástup sociálnych sietí či celosvetového očarenia narcistickými klaunmi. Už len keď ho niekto spomenie, polovica tvárí zbledne, polovica sa zasníva. Nikdy nič medzi tým. Téma, pri ktorej je nutné sa okamžite vyhraniť: ryžový nákyp.

Podáva sa ako šťavnatá príloha, no nezriedka, najmä v extrémne horúce dni, si ju miestni doprajú ako osviežujúci hlavný chod. Niekto by povedal, že je to obyčajný teplý šalát, no určite to nerobte pred Sicílčanmi. Je to caponata!

Nemôžeme ju minúť, ak nazrieme do akéhokoľvek talianskeho mäsiarstva. Vyníma sa v predných radoch, krásne zrolovaná, s jemnou a chrumkavou kôrkou. Možno je už aj narezaná, aby človek videl, ako bohato je korenená. Talianska starodávna delikatesa: porchetta.

Pravidelne ju nachádzame v rôznych receptoch, podlieva sa ňou, nechávajú sa ňou nasiaknuť piškóty. V dvoch celosvetovo známych klasikách by dokonca nemala chýbať, inak je to hriech. To, čo pre Portugalsko znamená portské, pre Taliansko je marsala.

Pestrofarebné cukrovinky, ktoré neoddeliteľne patria k nášmu detstvu. Sú malé, v apartnej hranatej krabičke a vždy naporúdzi. Na povrchu chrumkavé, vo vnútri vláčne a čokoládové. Ikonické cukríky prvej republiky a Československa. Každý ich pozná pod jedným menom – lentilky.

Človek sa prechádza po rozohriatom meste. Odvšadiaľ cítiť, že ľudia sú pripravení na leto. Sú uvoľnení a majú chuť si dopriať. Ulica je plná vravy, smiechu a čudného nápoja, ktorý najnovšie musí mať na menu každá slušná kaviareň: espresso & tonic.

Stoja vedľa seba ako dvaja pešiaci. Jeden biely a druhý čierny. Vždy sú tam, nikdy neodídu. Strážia obrus a stolovanie, prizerajú sa našim jedlám. Občas po nich niekto siahne, aby si to svoje doladil. Korenie a soľ.

Nechýba na žiadnom z mliečnych pultov našich obchodov. Sedí si tam, učupená, a spomína na svoje slávne časy. Neomylne dnes po nej siahajú ruky tých, ktorí milujú parený ťahaný syr. To najzaujímavejšie z našej gastronómie často prehliadame: parenica.

Skúsený a pravidelný kuchár ho drží v ruke pomerne často, dokonca tak často, že ho nevníma ako niečo výnimočné či niečo, čo by si zaslúžilo bližšiu pozornosť. A pritom sa okolo neho rozpútali tie najostrejšie kuchárske vojny. Lis na cesnak.