Už sme tu mali mnoho jedál pomenovaných po vojvodcoch, hudobníkoch, herečkách, speváčkach, dokonca primabalerínach. No nikdy sme tu zatiaľ nemali jedlo, ktoré by bolo pomenované po opere, či presnejšie titulnej postave v nej. A je to tu: Pasta alla Norma.

Možno ste ho už ochutnali. Vyzerá ako pretiahnutá podlhovastá čučoriedka, ibaže chutí inak. Viac ovocne, sladšie a výraznejšie – teda ak ho porovnávame s čučoriedkami americkými, ktoré tiež rastú na kríku ako on. Mnohí ho ešte nepoznajú, no mali by: muchovník.

Pôvodne ich bolo päť. Najdôležitejšie omáčky na svete, ktoré musí odpredu-odzadu ovládať každý dobrý kuchár, predovšetkým však ten francúzsky. Potom však prišiel na prelome storočí Auguste Escoffier a kodifikoval ďalšiu, šiestu. Vedel, že musí, pretože je unikátna. Beárnska omáčka.

Ďalší skvost francúzskeho cukrárstva – vyskočil by pri tom názve každý druhý Francúz a divo by sa bil pri tých slovách do hrude. Neapolčan by pritom rovno prevrhol stôl, pretože ho považuje za svoj rodný koláč. Obaja sa mýlia. Rum baba.

Francúzska cukrárina je hotová veda. Pri pohľade do niektorých príprav má človek pocit, že zablúdil skôr do laboratória než do svätyne gurmánskych slastí. A to názvoslovie! Kto sa má v tých pojmoch vyznať? A aký je medzi tými všetkými krémami rozdiel?

Ochladzuje sa. Nejeden z nás by to rád otočil a zaradil ešte jeden mesiac tepla, slnka, mora a piesku. No nedá sa. Na predlženie leta treba potom siahnuť po iných metódach. Napríklad oklamať telo chuťovou spomienkou. Piña colada.

Vyslovíte jeho meno a zainteresovaní, či presnejšie životom poučení, sa zasnívajú. Tí s menšou sebakontrolou dokonca jemne premľasknú či opatrne obtrú svoj jazyk o podnebie, akoby na ňom prevaľovali ten mok. Nadýchnu sa nosom, prehltnú a vydýchnu. Barolo.

V úhľadnej lakírovanej miske červenej farby pláva čosi zvláštne. Podobá sa to na neforemného vodného živočícha – plachú zablúdenú medúzu. Po ochutnaní zistíme, že je to tofu, len s orieškovou príchuťou. Najchutnejší starodávny zvitok, aký sa dá zjesť. Volajú ho juba.

Gaštanové pyré – kto by ho nepoznal a neochutnal? Samozrejme, nie každému pripadá lahodné a okúzľujúce, mnohí nad ním ohŕňajú nosom. Pripadá im fádne a málo rafinované. Je však základom jedného z najstarších dezertov vysokej cukrárčiny, legendárneho zákusku Mont Blanc.

Keď vojdeme do akejkoľvek lepšej francúzskej cukrárne, musí tam byť. Tróni medzi ďalšími francúzskymi sladkými skvostmi a čaká na to, že akurát dnes niekto dostane chuť na jeho exotickú, kávovo-čokoládovú chuť. Považuje sa za zlatý poklad francúzskeho cukrárskeho remesla – gâteau Opera.