U nás ich nenájdeme tak často v ponuke ako v Taliansku, kde ešte pred takými piatimi rokmi znova zažívali svoj boom a dodnes sú pevnou súčasťou menu taverien a bistier. Zarážajúca kombinácia dvoch kultúr: penne alla vodka.

V Portugalsku na ne narazíme na každom kroku. Usmievajú sa na nás, žmurkajú svojimi karamelizovanými škvrnami, akoby to boli oči divej mačky, a lákajú nás. Málokto odolá, pretože ide o nevídanú pochúťku. Pastéis de nata.

Vonia presne tak ako ťažký, arómami nasýtený vzduch v juhovýchodnej Ázii. Tak ako vás na letisku po pristátí ovalí thajské podnebie, zostanete neskôr ovalený týmto prastarým vývarom. Je to čelná zrážka, a na tú sa len tak nezabúda: tom yam goong.

Niekto ich má rád paprikové a poriadne mazľavé, ako ich robia dolnozemskí Slováci vo Vojvodine, iný zas štipľavé tak, že stačí koliesko a môže pľuť oheň. Niekto však dá prednosť štíhlej, bielou plesňou potiahnutej klobáske s poetickým menom fuet.

V tom čase sa celé Japonsko dá do pohybu. Ceny hotelových izieb raketovo stúpnu, rovnako ako leteniek. Každý cestuje za tou svojou najkrajšou čerešňou či celým sadom, aby si pod rozkvitnutou korunou vychutnal zelený čaj s obligátnym wagashi.

Na svete existuje nepreberné množstvo chlebov – kvasených, nekvasených, tmavých, bielych, celozrnných. O niektorých sme tu už písali. Poznáme indický naan, maďarský langoš či náš posúch. No len malé množstvo chlebov sa môže pochváliť, že ich vymysleli vojaci. Perzský sangak.

Niekto si povie: nevídali – obyčajný zapečený sendvič. No vo Francúzsku je to hotové náboženstvo. Konkrétne kaviarenské. A v súčasnosti, po vlne burgrov a poké, opäť naberá do košiara zablúdené ovečky. Francúzsky zvodca croque monsieur (čítame krok mesié).

Každý turista, ktorý navštívil hlavné mesto kedysi slávnej monarchie a dnes vraj najpríjemnejšie mesto na svete, ju ochutnal. Keď nie v rovnomennom hoteli, tak aspoň na letisku. Je tmavá, s čokoládovou pečaťou a povesťou šperku zaniknutého impéria. Sacherova torta.

Poznáme ho ako ustálené slovné spojenie a evokuje nám anglickú vyššiu triedu, umenie konverzácie a dobré spôsoby. Dnes však už mnohí Angličania tento zvyk nepestujú, dokonca o ňom ani nevedia. Pričom ide o takú bohumilú vec: čaj o piatej.

Lahodná zelená pasta s maslovo-rastlinnou osviežujúcou chuťou a jemným limetkovým nakopnutím je už pomerne rozšírená aj u nás. Dostať ju nielen v mexicky ladených bistrách, ale pomaly všade. A pritom – cesta do Európy jej trvala neuveriteľne dlho. Guacamole.