V juhovýchodnej Ázii sa im nedá vyhnúť. Môže sa človek snažiť, koľko chce, vždy na ne narazí. Zvláštne v sezamovom oleji vypražené kukly, ktoré čakajú na stoloch v hoteloch ako predkrm či naskladané v pyramídach v pouličných stánkoch. Jarné rolky.

Na stole položená miska či tanierik. V niektorých prípadoch na dne už predpestovaný maličký trávnik a v ňom utešene nakladené vajíčka. Nafarbené a lesklé, ako si to žiada tradícia. A, samozrejme, ťažké, pretože sú pripravené natvrdo. Veľkonočné kraslice.

Niet kaviarne, kde by ho nemali. Pretŕča sa v chladničke, naparuje sa a láka. Obyčajná torta s tenkým chrumkavým cestom a so žltkastou tvarohovou plnkou, ktorá má trošku prepečenú krustu. Niekedy je ozdobený ovocím či karamelom. Cheesecake.

Rozdelil našu spoločnosť viac ako nástup sociálnych sietí či celosvetového očarenia narcistickými klaunmi. Už len keď ho niekto spomenie, polovica tvárí zbledne, polovica sa zasníva. Nikdy nič medzi tým. Téma, pri ktorej je nutné sa okamžite vyhraniť: ryžový nákyp.

Nemôžeme ju minúť, ak nazrieme do akéhokoľvek talianskeho mäsiarstva. Vyníma sa v predných radoch, krásne zrolovaná, s jemnou a chrumkavou kôrkou. Možno je už aj narezaná, aby človek videl, ako bohato je korenená. Talianska starodávna delikatesa: porchetta.

Skúsený a pravidelný kuchár ho drží v ruke pomerne často, dokonca tak často, že ho nevníma ako niečo výnimočné či niečo, čo by si zaslúžilo bližšiu pozornosť. A pritom sa okolo neho rozpútali tie najostrejšie kuchárske vojny. Lis na cesnak.

Človek sa prechádza po rozohriatom meste. Odvšadiaľ cítiť, že ľudia sú pripravení na leto. Sú uvoľnení a majú chuť si dopriať. Ulica je plná vravy, smiechu a čudného nápoja, ktorý najnovšie musí mať na menu každá slušná kaviareň: espresso & tonic.

Pravidelne ju nachádzame v rôznych receptoch, podlieva sa ňou, nechávajú sa ňou nasiaknuť piškóty. V dvoch celosvetovo známych klasikách by dokonca nemala chýbať, inak je to hriech. To, čo pre Portugalsko znamená portské, pre Taliansko je marsala.

Pestrofarebné cukrovinky, ktoré neoddeliteľne patria k nášmu detstvu. Sú malé, v apartnej hranatej krabičke a vždy naporúdzi. Na povrchu chrumkavé, vo vnútri vláčne a čokoládové. Ikonické cukríky prvej republiky a Československa. Každý ich pozná pod jedným menom – lentilky.

Máme pred sebou chrumkavý listový šalát, na ňom spôsobne nakrájané paradajky, prúžky cibuľky či kolieska uhorky alebo papriky. Všetko sa to vyvaľuje v ligotavom kúpeli, ktorý kompozícii dáva jemný zlatistý nádych. Na celom svete ho volajú po francúzsky – vinaigrette.