Je to drahé, ale aj krásne. Malé, hebké a krehké ovocie, ktoré si spokojne čaká na malého či veľkého hladoša. Je sušené, no nestratilo nič zo svojej chuti ani tvaru, len je podozrivo ľahké. Sušené mrazom.

Je to biele, obrovské, niekedy špicaté, no poväčšine oblo podlhovasté a tvári sa to ako obyčajná reďkovka. Lenže nie je. Na rozdiel od našej bielej, síce dlhej a pomerne pikantnej, je lahodná a šťavnatá. Daikon.

Podávajú sa na slano aj na sladko, podľa toho, čo do nich zabalíme. Najväčšej obľube sa tešia tie s dusenou kapustou či kačacou pečeňou, zo sladkých sú absolútnou jednotkou tie plnené makom. Kto by dokázal odolať domácim lokšiam?

Hovie si uprostred obrovskej misy so šalátom či priamo na Caprese. Alebo ju nájdeme len tak položenú na neapolskej pizzi hneď po jej dopečení. Nádherná biela lopta, kráľovná syrov, pri ktorej sa rozcíti každý horkokrvný Talian. Burrata.

Písali sme tu o rôznych talianskych jedlách z cestovín a pri všetkých sa použitie masla či smotany spomínalo ako smrteľný hriech. Kde sa potom vzala móda vytvárať husté, smotanové omáčky a servírovať ich hosťom? Môžu za to fettuccine Alfredo.

Malý učupený bochníček v plastovom obale. Po vykotúľaní, či presnejšie vyklopení, sa jemne chveje. Možno nedočkavosťou, kým sa do neho nezaborí nôž alebo dezertná lyžička, aby ho preniesla na chlieb či k ústam. Syr s nepopierateľne afektovaným názvom: žervé.

Odvšadiaľ na nás vyskakuje. Niekde zo žemle, inde z taniera, svoje vlákna vytŕča aj z rôznych pirohov či z tacos. V poslednom čase sa nedá ignorovať a dokonca ho do svojej ponuky zakomponovali aj veľké reťazce s rýchlym občerstvením. Pulled pork.

Našinec sa s ním už určite už stretol. Prinajmenšom na dovolenke v Egypte či vo východnom Stredomorí. Cítil ho skoro všade: v pečive či na dusenom mäse. Niektorí si zas v obchodoch s orientálnymi pochúťkami všimli syrové guľôčky obalené čudným korením za´atar.

Už je pozbierané. V sudoch to kvasí a nadúva sa, na povrchu dýchajúca hmota vytvára čudný tmavohnedý koberec. Takto to potrvá päť šesť týždňov, aby sa z krásnych modrých sliviek napokon po vypálení stal ikonický východoeurópsky nápoj: slivovica.

Vyzerajú podobne ako slávne uhliarske špagety, no nie sú to ony. V súčasnosti sú na vzostupe, možno preto, že na rozdiel od spaghetti alla carbonara pochádzajú naozaj z Talianska a sú ľahšie. Cacio e pepe (čítame kačo e pepe).