Už sme tu mali mnoho jedál pomenovaných po vojvodcoch, hudobníkoch, herečkách, speváčkach, dokonca primabalerínach. No nikdy sme tu zatiaľ nemali jedlo, ktoré by bolo pomenované po opere, či presnejšie titulnej postave v nej. A je to tu: Pasta alla Norma.

Možno ste ho už ochutnali. Vyzerá ako pretiahnutá podlhovastá čučoriedka, ibaže chutí inak. Viac ovocne, sladšie a výraznejšie – teda ak ho porovnávame s čučoriedkami americkými, ktoré tiež rastú na kríku ako on. Mnohí ho ešte nepoznajú, no mali by: muchovník.

Podáva sa ako šťavnatá príloha, no nezriedka, najmä v extrémne horúce dni, si ju miestni doprajú ako osviežujúci hlavný chod. Niekto by povedal, že je to obyčajný teplý šalát, no určite to nerobte pred Sicílčanmi. Je to caponata!

Nemôžeme ju minúť, ak nazrieme do akéhokoľvek talianskeho mäsiarstva. Vyníma sa v predných radoch, krásne zrolovaná, s jemnou a chrumkavou kôrkou. Možno je už aj narezaná, aby človek videl, ako bohato je korenená. Talianska starodávna delikatesa: porchetta.

Pôvodne ich bolo päť. Najdôležitejšie omáčky na svete, ktoré musí odpredu-odzadu ovládať každý dobrý kuchár, predovšetkým však ten francúzsky. Potom však prišiel na prelome storočí Auguste Escoffier a kodifikoval ďalšiu, šiestu. Vedel, že musí, pretože je unikátna. Beárnska omáčka.

Pestrofarebné cukrovinky, ktoré neoddeliteľne patria k nášmu detstvu. Sú malé, v apartnej hranatej krabičke a vždy naporúdzi. Na povrchu chrumkavé, vo vnútri vláčne a čokoládové. Ikonické cukríky prvej republiky a Československa. Každý ich pozná pod jedným menom – lentilky.

Človek sa prechádza po rozohriatom meste. Odvšadiaľ cítiť, že ľudia sú pripravení na leto. Sú uvoľnení a majú chuť si dopriať. Ulica je plná vravy, smiechu a čudného nápoja, ktorý najnovšie musí mať na menu každá slušná kaviareň: espresso & tonic.

Stoja vedľa seba ako dvaja pešiaci. Jeden biely a druhý čierny. Vždy sú tam, nikdy neodídu. Strážia obrus a stolovanie, prizerajú sa našim jedlám. Občas po nich niekto siahne, aby si to svoje doladil. Korenie a soľ.

Nechýba na žiadnom z mliečnych pultov našich obchodov. Sedí si tam, učupená, a spomína na svoje slávne časy. Neomylne dnes po nej siahajú ruky tých, ktorí milujú parený ťahaný syr. To najzaujímavejšie z našej gastronómie často prehliadame: parenica.

Vyslovíte jeho meno a zainteresovaní, či presnejšie životom poučení, sa zasnívajú. Tí s menšou sebakontrolou dokonca jemne premľasknú či opatrne obtrú svoj jazyk o podnebie, akoby na ňom prevaľovali ten mok. Nadýchnu sa nosom, prehltnú a vydýchnu. Barolo.