Právni experti identifikovali štyri zásadné problémy návrhu. Prvým je nezlučiteľnosť s európskymi záväzkami, druhým oslabenie ochrany ľudských práv, tretím porušenie medzinárodného práva a ekonomické dôsledky.

Román Bulata Okudžavu Putovanie diletantov (I. diel, 1976, II. diel, 1978) treba čítať pre pochopenie trikrát; dvakrát v čase prekladu pre pochopenie jeho dvoch vrstiev, prvej, manifestovanej, a druhej, skrytej, tretíkrát so súčasnou skúsenosťou.

Mohlo by sa zdať, že úlohou opozície je len kriticky kontrolovať vládu. To je ale len časť práce kvalitnej opozície. Rovnako dôležité je pracovať na tom, čo chce opozícia robiť, keď nabudúce vyhrá voľby. Pretože na akékoľvek reformy bude mať po nástupe do vlády veľmi málo času. Rok, maximálne dva. Videli sme po roku 2020, ako vyzerá vláda nepripravených opozičných strán, ktoré predviedli ukážkové zlyhanie pri riadení krajiny. Čo by teda mala opozícia robiť? Ukážeme si to na príklade zmeny postavenia slovenskej generálnej prokuratúry.

Mnoho potrebných zmien sa sotva zrealizovalo s krehkými výsledkami, a dnešná vláda nás zase vracia späť. Kam až? Čelíme pomste za rok 1989? Dokáže opozícia nájsť spoločnú reč, pokiaľ ide o základné princípy slobodného zriadenia?

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda na tento post pravdepodobne navrhne Jozefa Čentéša.

Voľba generálneho prokurátora nezávisela od počtu nominácií odborných inštitúcií, grilovania na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady ani od zákonného rozšírenia profesijných činností kandidátov. Tak od čoho?

Slovenskí poslanci zvolili nového generálneho prokurátora v situácii, keď sa tehlička po tehličke rozoberá mafoštát. O čom vypovedalo navrhovanie kandidátov, ich vypočúvanie, nekonečné dohadovanie a konečné rozhodnutie parlamentu?

Slovenská vládna koalícia (s výnimkou strany Za ľudí) zvolila spolu s opozíciou za generálneho prokurátora asi najhoršieho možného kandidáta. Nekompetentnosť najsilnejšieho vládneho hnutia tak priniesla ďalší plod. Jeden z najdôležitejších v celom volebnom období.

Čím všetkým vláda ohrozila slovenskú vedu? Prečo to urobila? Kto porušil zákon? Ako sa môže veda brániť? V akom štáte žijeme?

V čom všetkom spočívajú problémy so Slovenskou akadémiou vied? Aká je vina ministerstva školstva? Čo hrozí a ako nájsť riešenie? Diskutujú predseda SAV Pavol Šajgalík, Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva SAV a právnik Andrej Leontiev.