Juraj Bednár je hacker, čo si myslí o katastri a útoku naň? Sú tí, ktorí to urobili, vôbec hackeri? A je žiaduce, aby štátne organizácie riešili svoje zabezpečenie jednotne, alebo je naopak lepšia rôznosť postupov?

Pandémiu sme nechceli zažiť, nanajvýš sme počítali s tým, že si ju pozrieme v nejakom filme. Teraz je tu a odkrýva podstatu jednotlivcov i spoločnosti. Nie po prvý raz v dejinách je ľudstvo súčasťou niečoho, čo môžeme pozorovať ako sociálny experiment.

Juraj Bednár je autorom viacerých kníh o hackovaní počítačov, iných technológií a aj vlastného tela. Je tiež jedným zo zakladateľov Paralelnej Polis, ktorá donedávna pôsobila v Bratislave. Tento koncept pochádza od komunistického disidenta, matematika a katolíka Václava Bendu. V rozhovore pre .týždeň hovorí, prečo je dôležité hackovať vlastné telo a technológie a v čom nám môžu pomôcť myšlienky paralelnej polis zoči-voči rastu moci štátu.

Tvárou, ktorá si nezachovala tvár, najmä preto, že žiadnu nemá ani nemal, je súčasný predseda parlamentu Boris Kollár. Už len fakt, že sa môže politik, ako je predseda hnutia Sme rodina, stať predsedom parlamentu, je dostatočný dôvod na skepsu.

Asi žiadna časť mesta nemá taký neobyčajný príbeh a tak významne nezasiahla do obrazu Bratislavy ako neslávne známa Vydrica. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli rýbári, mlynári či nevestince, no plnila aj protokolárne a štátne funkcie.

Kniha, ktorá v sebe dokáže skĺbiť sci-fi, ekonómiu, biohacking a mnoho ďalších disciplín, filozofiu nevynímajúc, sa neobjavuje na knižnom trhu často. Kniha Veľký reštart prišla na trh v pravý čas – je o uvažovaní v prostredí krízy.

Mnohým ľuďom vadí, ako dnes svet funguje. Preto sa často uchyľujú k politikom, protestujú, prípadne sa snažia meniť názor iných. No existuje aj konštruktívnejšie riešenie - podnikateľský aktivizmus. O tom, čo to je, ako aj o svojom novom projekte Lifbee Academy, ktorý sa zaoberá biotechnológiami, v rozhovore pre .týždeň hovoril podnikateľský aktivista Matej Held.

Takmer po dvadsiatich rokoch napísal Juraj Bednár, priekopník biohackingu v Československu, svoju druhú knihu. Väčšina ľudí má dnes viac voľna, a tak odporúčam dve knihy, ktoré môžu čitateľa posunúť dopredu  asi ako Platónovo podobenstvo o jaskyni: prvá je kniha Róberta Chovanckuliaka Pokrok bez povolenia a druhá kniha je práve Bednárova HACKNI SA! 

Pre umelca, ale aj pre novinára, ktorý o umení píše nie je nič horšie, než nezaujať. Vďaka Facebooku a editoriálu v JeToTak.sk si však na to v poslednej dobe nemôžem sťažovať.

Je príznačné, že slovo samizdat prišlo zarovno s okupáciou zo sovietskej ruštiny, zo zriadenia, ktoré donútilo umelcov i vedcov vynájsť túto formu publikovania, aby neboli celkom bez hlasu.