V Breslau, Wrocław, Borszló, Vroclave či Vratislave som síce nikdy nebol, ale určite sa tam raz pôjdem pozrieť, mám totiž pocit, že to mesto poznám. Z obrázkov, zväčša, ale predovšetkým z románov Mareka Krajewského, filmov a seriálov, ktoré sa v ňom odohrávajú.

Schúliť sa, zababušiť a prečkať, najlepšie v spánku, takže by som naozaj netušil, čo sa deje vonku. Lebo tá bezmocnosť je paralyzujúca. A pritom zatiaľ vôbec bezmocný nie som, teda nie úplne, lebo veď ešte stále sa dá.

Keďže žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa varí, zvykol som si pristupovať k mediálnemu obrazu sveta s odstupom. Akoby som symbolicky správy a informácie, ktoré sa ku mne dostanú, pofúkal, nech troška vychladnú.

O sancta simplicitas! Veď vieme, svätá prostota. Ján Hus, hranica už horí, starenka prikladá polienko, aby svätec zhorel, a on konštatuje čosi, čo je síce úplne zjavné, ale extrémne ťažko sa chápe.

Pozerám taký seriál. Samozrejme, pozerám veľa seriálov a stále nové a nové filmy a tie občas prekladám starými, a je toho veľa, a je to taká vlastne príjemná pracovná rutina, ktorá ma stále baví, takže žiadne ponosy, a už vôbec to nie je tak, že by som sa sťažoval.

Dôvodov, prečo milujem popkultúru, je nespočet a každý deň dokážem vymyslieť nejaké ďalšie, aktuálne ma najviac baví sledovať, ako sa pop vo všeobecnosti snaží uchopiť našu civilizačnú prítomnosť tak, aby sa na jednej strane nikoho príliš okato nedotkol a na druhej, aby stále akcentoval idey, ktoré považuje za univerzálne.

Streda podvečer, káva, reči. Dlhé roky, vlastne od vysokej školy, teda už štvrťstoročie, sa kamaráti stretajú viac-menej každý týždeň, aby spolu pobudli a pohovorili.

Predpokladám, že dominantná väčšina civilizovaného sveta alebo vlastne sveta ako takého ešte stále vie, že ľudstvo naozaj pristálo na Mesiaci, Zem je guľatá a očkovanie je zdraviu prospešná vec.

Román Led, akože ľad, len teda v češtine, mimoriadne rešpektovaného súčasného poľského spisovateľa svetového formátu Jaceka Dukaja vyšiel v českom preklade po prvýkrát v roku 2021, teda štrnásť rokov potom, ako vyšiel doma v Poľsku.

Ujo Reagan, na mier negáň! Alebo tak nejako to bolo, na ostatné verše tej básničky si nepamätám, už to bude plus-mínus štyridsať rokov, takže ďaleká minulosť.