Dostala som desiatky správ o tom, ako nerozumiem politike, nevážim si, čo máme, že na konci dňa v škole podvádzajú všetci a Matovič je vlastne ten najcharakternejší z nich, pretože sa k tomu postavil čelom a priznal. Áno priznal.

Premiér Igor Matovič posilňuje motív, že Denník N a progresívci držia spolu a za to, že sa nedostali do vlády, vytiahli teraz kauzu diplomovky, hovorí publicista a prekladateľ Samo Marec. Okrem iného hovorí aj to, či má súčasná koalícia morálne právo ďalej vládnuť a či máme v politike nejakých štátnikov.

Nedávno som čítala príbeh o trojročnom chlapcovi z Krymu, ktorý zahynul za zvláštnych okolností v miestnej žumpe.

Nechápte ma zle, som veľká fanúšička sociálnych sietí a celkovo nemám rada, pokiaľ na ne niekto hádže vlastné viny alebo zlyhania.

Čoraz častejšie sa stáva, že ktokoľvek nespokojný či kritizujúci vládnu koalíciu dostane vynadané. Vraj by si zaslúžil vrátiť vládu Fica.

Boris Kollár opäť raz predviedol celoštátne divadlo; pre jeho vlastné ciele mu to ide čoraz šikovnejšie, krajina medzitým chradne. To, čo sa stalo minulý utorok v Národnej rade, je jednoducho hanba a ďalšia, hoci nevyžiadaná, ale iste predpokladaná revízia toho, aké dva tábory zmeny sme si zvolili.

„Kotleba vo vláde s nejakým kreténom by bola katastrofa. Tieto voľby sú pre mňa finále. Mám 75 rokov. Ďalšie voľby budú za štyri roky. Na konci svojho života by som si musel povedať: Fedor, toto je prehra na celej čiare,“ hovorí v rozhovore Fedor Gál.

Dva roky od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice archeologičky Martiny Kušnírovej sa minútou ticha začalo stretnutie na bratislavskom Námestí slobody. Ich odkaz si pripomuli aj ľudia v 65 mestách na Slovensku aj v zahraničí.

Boli v tých najodľahlejších kútoch, rozprávali sa s ľuďmi v mestečkách a dedinách. Ľudia chcú zmenu, ale ešte nevedia akú, hovorí iniciatíva Za slušné Slovensko, ktorá je vo februári na dlhej ceste našou krajinou.

Amerika predstavovala to najkrajšie klišé, aké si občan mohol priať – slobodu, vládu práva a volebný ballot ako posvätnosť garantovanú každému rovnako (áno, na to si aj oni museli počkať). V dnešnom diskurze mi chýba diskusia o tom, čo nejaký čas sledujeme, ale radšej nepomenujeme. Časy, keď boli Spojené štáty svetovou demokratickou jednotkou, sú preč, nestalo sa tak z minúty na minútu a ani teraz neprinášam čerstvé správy.