Gréci nepredstavujú len ideál, ich civilizácia je zároveň osudovým príkladom. Mali to najlepšie geografické prostredie, antropologické východiská a podobne. Jedine tam a práve tam musel vzniknúť zázrak s prívlastkom grécky.

Mnoho vznešených ideálov antiky či stredoveku, ktorých sa niektorí až nostalgicky dovolávajú ako osvedčených riešení súčasných sociálnych a politických problémov, vznikalo len postupne a v celkom inom historickom, hospodárskom a kultúrnom kontexte. Na to by sme nemali zabúdať.

Samozrejme, ozbrojené konflikty na život a na smrť nevymysleli Gréci. Ale už v gréckej predklasickej podobe vedenia vojen sa stretávame s tým, čo americký helenista Victor Davis Hanson nazýva západný spôsob boja. Práve ten vymysleli Gréci. A aj tu platí: je za čo byť vďačný.

Agora – srdce antickej polis – nie je len miestom, ktoré vieme lokalizovať súradnicami GPS. Agora predstavuje symbol a tiež funkčné centrum celej obce. Tam dochádza k vzájomnému fyzickému kontaktu heterogénnych názorových skupín a výmene ich názorov. Tam sa tasia slová, tam sa argumentuje.

Porozumenie gréckemu zázraku nie je možné bez pohľadu na ich susedov, a to v priestore aj v čase. A bez uvedomenia si skutočnosti, že staroveké Grécko, to boli navzájom susediace mestské štáty.

Už v antickom divadle a v drámach troch najvýznamnejších klasikov antického divadla – Aischyla, Sofokla a Euripida – sa stretávame s chápaním divadla ako priestoru, v ktorom sú divákom (vtedajším i dnešným) predstavené konkrétne filozofické myšlienky, etické a politické ideály.

Antické tragédie neodrážajú len originálne umelecké cítenie gréckeho človeka, ale sú aj zrkadlením mnohých politických a morálnych ideálov, ktoré sa touto efektívnou cestou dostávali k ľudu všetkých vrstiev.