Slávime výročie Novembra ’89, ale sám November ’89 akoby sa vytrácal: stačí pohľad na slovenskú vládu, na výsledky volieb v Česku, na proruskosť maďarského premiéra. Ako dopadne náš príbeh? .pod lampou sa zhovárame s Františkom Mikloškom a Petrom Zajacom, ktorí pri Novembri ’89 priamo boli.

Pred 36 rokmi sme striasli jarmo komunistickej totality. Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko zažili hviezdny moment, dnes však znovu zápasia so silami neslobody. Čo z hodnôt Novembra ’89 sme si osvojili a v čom stále zlyhávame?

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Iniciatíva Aby minulosť nemala budúcnosť zverejnila výzvu na založenie múzea obetí komunizmu na Slovensku. Urobila tak pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie.

Obete komunistického režimu si pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie pripomenula pri Bráne slobody na Devíne aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Pietnej spomienky sa spolu sf ňou zúčastnili viacerí štátni predstavitelia, pamätníci, ale aj desiatky ďalších ľudí.

Jeden kňaz zjavne stratil kontrolu nad situáciou. Ubehlo tridsať rokov a my stále nemáme Múzeum obetí komunizmu – už by sa patrilo. V školách premietajú kontroverzný film pre deti.

Od vzniku prvej Slovenskej republiky v roku 1939 uplynulo osemdesiat rokov. Fašistický štát mal byť iba prechodným štátnym útvarom, s ktorého ďalšou existenciou Hitler nepočítal. Prečo sme sa vtedy pridali na stranu agresora a prečo sme nepočúvali tých, ktorí pred tým varovali? Ako nás to poznačilo?

Poznáme ho najmä ako autora diskutovanej knihy Benediktova voľba. Menej známy je jeho spletitý príbeh životnej cesty k Bohu, príbeh znechutenia zo sexuálnych škandálov v cirkvi a boja o vnútornú konverziu. Rod Dreher, hosť festivalu Bratislavské Hanusove dni.

Každý rok .týždeň vyberá osobnosti a antiosobnosti, ktoré pozitívne či negatívne ovplyvnili svet alebo Slovensko. Nie sú medzi nimi len politici, ale aj športovci, umelci, historik, prokurátor či študenti. Ako formovali rok 2018?

Desiateho decembra 1948 bola Valným zhromaždením OSN ako dôsledok hrôz druhej svetovej vojny prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv. Štyridsaťosem štátov hlasovalo za, osem štátov, medzi nimi i komunistické Československo, sa zdržalo.