Cestovateľky, ktoré s batohom na chrbte brázdia svet už niekoľko rokov hovoria, aké to je, keď ženy cestujú samé. Dá sa dlhodobo žiť nomádskym spôsobom života? A čo je to vlastne to zodpovedné cestovanie? Rozprávajú novinárka Magdaléna Vaculčiaková a Ivana Grešlíková.

Objavuje ľudské osudy, ktoré boli dlho nepovšimnuté. Hľadá ženy, ktoré zostali samy, pretože ich muži emigrovali za prácou. Verí, že vďaka týmto príbehom raz pochopíme potrebu človeka cestovať za lepším životom. Novinárka a cestovateľka Magdaléna Vaculčiaková.

Prevodovka naľavo. V lete iba daždivé dni. Nápisy v írskom jazyku. Pivo je drahšie ako minerálka. Muži chodia do pubov v sprievode manželiek. Navyše, vnútri reštaurácií a barov sa nefajčí. Takže akoby všetko naopak. A predsa tam stále chodíme.

Žiadne prepáč. Žiadne odpustenie. Žiadny súcit. Žiadna druhá šanca. Žiadne sťažnosti. Slová básne Nový režim, ktorou Sarith Pou vystihol obdobie Červených Kmérov v Kambodži.

Z minibusu som vystúpila na zaprášenú cestu a začula som smiech typický pre americké sitcomy. Otáčam hlavu za zvukom, smerom k jednej z reštaurácii. No pravdaže – na obrazovke bežia Priatelia. A v pozadí je panoráma nedotknutých laoských hôr.