Všetci ho poznáme, vieme si absolútne presne vybaviť jeho chuť i farbu. Tmavohnedý, s jemným sivým odleskom a kakaovomúčnou príchuťou. Bol hutný a nie každý ho mal rád. No ako deťom nám ho servírovali neustále. V pohári so zaváraninou či vyklopený: BB puding.

Pred tridsiatimi piatimi rokmi vznikla poľská Solidarnosc, prvý nezávislý odborový zväz v komunistickom bloku.

Francúzska ľavica sa trápi, potrebuje oživiť ekonomiku a dať ľuďom prácu. Lenže ako, keď musí poslúchať odborové zväzy? A na jej miesto sa už tlačí kvázi pravica: Národný front s ešte ľavicovejšou predstavou.

Môj dvojročný pobyt v Indonézii sa chýli ku koncu a ja sa konečne odhodlávam k opisu Indonézanov, ako ich vnímam cez osobnú skúsenosť. Najväčší problém pre mňa predstavuje ten ich permanentný úsmev. Lebo viem, že sa za ním môže skrývať čokoľvek, od radosti cez sklamanie, smútok, aj hnev a nenávisť. Indonézania problémy neriešia a už vôbec sa nevystavujú riziku konfliktu. Ak sa problém vyskytne, nezaoberajú sa ním a dúfajú, že zmizne sám od seba. Čo sa napríklad pri vízach môže skončiť nečakaným adrenalínom, keď nešťastný cudzinec s vypršanými vízami musí v ten deň opustiť krajinu, aby v nej nebol nelegálne.

Indonézania sú vo všeobecnosti chudučkí ako také paličky. Nerozumiem tomu, lebo do seba tlačia kvantá ryže a všetko vyprážajú. Do sladkých džúsov si pridajú cukor, kondenzované mlieko a stále chrúmu sladkosti či krekry.„My sme sladký národ. Stále sa usmievame a jeme sladkosti,“ povedala mi Citra pred rokom, keď som sa čudovala, ako môže taká štíhla žena toľko jesť. Je to nespravodlivé, zúfala som si, keď som v džakartských reštauráciách hľadala niečo trochu blízke zdravej strave. Márne.

Pred pár dňami sa mi začali sypať správy. Vraj či sme v poriadku, lebo pri nás vybuchla sopka. Nuž, na Jáve, ktorá sa rozkladá medzi sopkami, je nejaké to zemetrasenie a erupcia na bežnom poriadku. Výbuch sopky Mt. Kelud je však jednou z najdramatickejších udalostí za posledné roky. Popol odfúklo do vzdialenosti 600 kilometrov, evakuovali stotisíc ľudí. Odstavili sedem letísk na Jáve, Austrália dokonca zrušila aj lety na Bali či na Vianočný ostrov.

Bali – ostrov bohov – má zvláštnu energiu. Na rozdiel od väčšiny islamskej Indonézie, táto oáza na východ od Jávy je hinduistická. Na každom rohu stoja chrámy a posvätné sochy. Ženy idú niekoľkokrát denne na prechádzku s táckami plnými štvorčekov z banánových listov. V strede horí vonná tyčinka, okolo je kôpka ryže, banán či cukrík. Špeciálnym pohybom rúk porozkladajú tieto obety pred každý oltárik. Balijčanka vraj strávi až tretinu života vyrábaním obiet a účasťou na rôznych obradoch.

Naša univerzita na východnej Jáve v Indonézii je obrovská. Kampus členitý, budovy v jednom šíku, v strede jazierko so zelenou vodou. A aspoň štyri búdky s vrátnikmi, ktorí kontrolujú doklady od motoriek a vpúšťajú študentov na parkovisko. Motorky si všetci poslušne parkujú, lebo v areáli je zákaz vozenia.