Príroda – to je les. Tento pohľad je v slovenskej populácii hlboko zakorenený. Čo iné ako temný, machnatý prales tu bolo predtým, než sme rozorali pôdu, aby sme z nej dorábali chlieb? Veď aj náš minister životného prostredia predsa vie, že „Slovensko žiadne stepi nemá“. Už pred štvrťstoročím rozdúchal plodnú diskusiu na túto tému Holanďan Frans Vera.

Skutočnosť, že veľkú časť krytosemenných (kvitnúcich) rastlín opeľuje hmyz, vnímame ako samozrejmosť. Význam hmyzích opeľovačov si ako prvý všimol nemecký učiteľ Christian Konrad Sprengel a svoje pozorovania opísal v knihe publikovanej v r. 1793. Veľký úspech tým však nezožal.

V prírodovedeckej facebookovej podmnožine prednedávnom zahučalo ako v úli, keď jeden z entomológov publikoval príspevok s titulkom Čo by sa stalo, keby v Bratislave vyhynula včela medonosná? Takmer nič.

V ochranárskej obci existuje spor ohľadom otvorených trávnatých biotopov, ktoré sú v zásadnej miere závislé od ľudskej činnosti. Máme kosiť orchideové lúky, aby sme zabránili ich spontánnej premene na les? Máme vyrezávať nálety a staré výsadby borovíc, aby sme udržali populáciu jasoňa červenookého?