Martinov a môj život sa pretínali v kľúčových okamihoch – v detstve a pri udalostiach spätých s Novembrom 1989. V detstve to bolo o živote na ulici. Naša štvrť ležala na hranici Starého Mesta a periférie, kde bolo kedysi židovské a rómske geto.

Peter Zajac, Martin Bútora a ja sme sa politicky zasadili zato, aby 1. november 1990 bol Slovenskou národnou radou vyhlásený na Slovensku za štátny sviatok ako „Deň zmierenia – Pamiatka obetiam politického násilia“.

„Múdry štát je ten, ktorý zdôrazňuje potrebu vytvoriť priaznivé prostredie pre podnikanie,“ povedal Slaný.

Pokiaľ nedôjde k nejakej vládnej kríze, ktorá by ohrozila samotný chod štátu, potom by zasiahol.

Plénum NR SR pritom nebolo uznášaniaschopné ani na hlasovaní v štandardnom čase o 11.00 h.

Poslanci okolo Huliaka sa odmietli zúčastniť hlasovania. Dúfajú, že tým získajú pozvánku ku koaličnému stolu.

S Martinom som sa prvýkrát stretol ako študent (on si to asi nepamätá) koncom osemdesiatych rokov v budove Filozofickej fakulty UK na Šafárikovom námestí v posluchárni na piatom poschodí na seminári organizovanom neortodoxnými sociológmi z Katedry sociológie (pravdepodobne) Ivetou Radičovou, Soňou Szomolányiovou a Vladom Krivým.

Verejnosť proti násiliu bola kľúčovou politickou silou Novembra 89 na Slovensku. Martin Bútora bol jedným z kľúčových ľudí Verejnosti proti násiliu. Mnohí z členov VPN sa neskôr ideám Novembra spreneverili, často brutálnym spôsom. Martin Bútora nikdy. V týchto dňoch sa dožíva osemdesiatich rokov.

Nedávno uplynulý pamätný Deň reformácie je vhodná, hoci akiste nie jediná príležitosť pripomenúť si niektoré aspekty duchovnej krízy nastupujúceho moderného veku. Aj vtedy prinášalo tušenie zmien aj snahu o nový pohľad, ba návrat do minulosti. A ak uvažujeme konkrétne o reformácii, nemôžeme opomenúť učenie apoštola Pavla.

Avizoval to vo videu na sociálnej sieti. Vyjadril zároveň znepokojenie nad nárastom nevraživej atmosféry.