Ak sa pýtame, prečo niekedy chceme bolesť, odpoveď môže byť práve tu: bolesť sa môže stať miestom istoty, miestom identifikácie, miestom, kde sa cítim ako ja.

Nie je to sexualita ani rodová identita, čo ľuďom s ich variáciami spôsobuje trápenie, ale spôsob, akým na ich odlišnosť reaguje spoločnosť. Zdrojom mnohých ich psychických ťažkostí a problémov je stigmatizácia, a na jej základe vylučovanie, diskriminácia a pseudomorálne predsudky.

Na Františkovi ma neupútalo najviac jeho reformátorstvo alebo dokonca akýsi disent zhora, hoci sledovať to bolo veľmi zábavné, ale to, ako túžil po tom, aby všetci poznali Boha ako milujúceho a milosrdného Otca. Mať takého Boha je niečo úplne iné ako mať Boha nemenného strážcu morálnych zákonov. Taký Boh je totiž pre všetkých. Je aj pre mňa. A to bolo posolstvo, ktoré som od Františka napokon prijal a za ktoré som mu veľmi vďačný.

K poznaniu mysle nevedie priama cesta, ale kľukatý chodník, na ktorom sa omyly lepia na každý náš krok. Psychiatrický a psychologický výskum nemôže byť vedený iba snahou po poznaní, ale aj metodologickým úsilím nastaviť hranice tomu, čo je empiricky uchopiteľné.

Hlavným cieľom psychiatrie je prevencia a liečba psychických porúch. Inými slovami psychické zdravie jedincov, ktorí majú symptómy psychických porúch. Tým, že psychiatria týmto ľuďom pomáha, podporuje vytváranie a udržiavanie ich vzťahov, sociálnu integráciu, ich možnosti a schopnosti. Šírenie osvety o psychickom zdraví priamo prispieva k zdravšej spoločnosti.

Požiadavka absolútnej nezávislosti nie je idealistická, ale vyslovene nežiaduca, pretože má potenciálne charakter zalepenia úst a umlčania odborných hlasov, ktoré sú zásadné nielen pre fungovanie psychiatrie a psychológie, ale aj spoločnosti ako takej.

Peter Pellegrini sa vďaka sestre vozil na drahom aute. Roberta Fica sa sestra zastala pred psychiatrami. Brat za brata môžu snívať o partizánskych bunkách, ale sestra za brata, to je puto!

Nie je to prvýkrát, čo sa niekto pokúša politicky ovplyvňovať oblasť rodovej problematiky, ktorá by mala byť od politiky čo najďalej. Keď sa totiž začnú politici vŕtať v pohlaviach a rodových identitách, väčšinou im vôbec nejde o tých skutočne veľmi málo ľudí, ktorí trpia rodovým nesúladom. Ide im o vnucovanie svojho videnia sveta celej spoločnosti alebo, ako teraz premiérovi Ficovi, o odvádzanie pozornosti od problémov, ktoré nie je schopný riešiť či dokonca ich svojou činnosťou spôsobil.

K premiérovi Ficovi a súčasnej koalícii.

Už dávno som sa nesmiala tak ako v tomto období. Pritom to vyzerá, že niet na čom. A aj tak sa množia vtipy, memes, karikatúry a smiešnych videí je toľko, že začínajú konkurovať videám so zvieratkami.