Cez víkend sme sa dozvedeli o odchode Olda Hlaváčka, človeka, ktorého milovali masy predovšetkým ako humoristu. Nedávno sme sa dosť obšírne venovali príbehu Karola Duchoňa v kontexte vtedajšieho režimu, ktorý si privlastňoval aj umelcov a manipuloval ich životy. Dá sa pravdepodobne povedať, že režim sa škaredo podpísal aj na živote Olda Hlaváčka.

Myslel som, že som ten posledný, kto sa niekedy zastane Anny Záborskej. Ale jej včerajšie úmrtie prinieslo očakávanú reakciu internetového davu. Nebojím sa to nazvať radostným tancovaním na jej hrobe. Mnohí, naozaj mnohí sa totiž otvorene a verejne doslova vytešovali.

Dňa 11. júla 2000 zomrel Jaro Filip, ako 51-ročný. Bol to človek vysokých otáčok a ako keby mu chýbali kontrolky „spomaľ, lebo to zle dopadne“. V tomto nemal obranné mechanizmy. Napriek tomu tu zanechal dielo ako niekoľko rôznych výkonných ľudí.

Pred 35 rokmi sme mali v Československu a neskôr na Slovensku veľké sny o tom, čo sa dá zmeniť, zreformovať. Aj v oblasti školstva, ktoré je dodnes chronický problém. O tom, ako sny dopadli a kam sa ešte dajú posunúť, hovorí .pod lampou Daniel Bútora.

Vzdelávanie je oblasť taká zásadná, až si ju zriedka do hĺbky uvedomujeme. Veď do školy chodil každý. Ale do akej školy,čo a ako sme sa tam učili, a vieme toľko, aby sme zvládli o vzdelávaní premýšľať? Hľadajme odpovede: nie sú známkované.

Festival tento rok otvorí film Kronika večných snílkov Rastislava Boroša.

Jubilejný 20. ročník festivalu Dotyky a spojenia, prestížnej prehliadky inšpiratívnej slovenskej divadelnej tvorby, sa uskutoční od 16. do 21. júna 2025 v Martine.

Vlada Popoviča som prvý raz v živote možno videl na predstavení Fikariho a Pogorielovových žiakov zo ŠUP. Videl aj nevidel. Hrali Bottovu Smrť Jánošíkovu s plošnými bábkami, ktoré v ich rukách ožili. Keď skončili, vyšli s bábkami pred scénu a stal som sa svedkom premeny drevenej dvojrozmernej preglejky na tieňovú trojrozmernú imagináciu.​

Na Slovensku aj vo svete prechádzame náročným obdobím. Veľa z toho, čo je dobré, je v ohrození. A my sme sa rozhodli uvažovať o tom, či je možné prežívať pekné veci aj v ťažkých časoch. Pod lampou o tom hovorí Ady Hajdu, herec, ktorý má teraz tvorivé obdobie.

V časoch triumfov necnosti a nevkusu rastie pokušenie zahodiť cit pre krásne, vznešené, pravdivé a dobré. Podľahnúť však znamená prehru. Možnosť kultivovať naše vnímanie trvá. Vlastne je to povinnosť.