Človek sa najskôr musí vymaniť z apatického područia každodenných trás a s pohľadom tabula rasa sa pozrieť na mapu Bratislavy. Zrazu, mimo večne pulzujúcej obehovej sústavy ciest, zbadá malé zhluky buniek – okienka na pôdoryse budov. Ako hranaté diery v ementáli alebo rozhádzané kocky lega. Bratislavské vnútrobloky. Prázdne miesta na mape. Oázy ticha, keď sa mestu nechce spať. Romantickosť zarytá do storočnej omietky. Sviežosť tieňa pod pavlačami obrastenými zeleňou. A intimita osobných príbehov pod zaprášenou dekou histórie.

„Být stále mlád, to bych si přál,“ spieva zlatý slávik Karel Gott. Dorian Gray dal za svoju mladistvú krásu vlastný život. A náš básnický velikán, Sládkovič, píše: „A čo je mladosť – dvadsaťpäť rokov?“ Podľa nového prieskumu sú Slováci mladí až do veku 42.

Haenyeo, Umoja, Læsø. Tri názvy, ktoré málokto pozná, málokto vie, čo znamenajú a pre málokoho dávajú samy o sebe význam. Predsa hrajú samostatne aj spolu veľkú rolu v názve izmu, ktorý sa za posledné desaťročia dostal z okraja aktívneho slovníka do jeho centra. Feminizmus sa s týmito čudnými, cudzojazyčnými názvami spája viac ako do špiku kostí ich významu.

Ešte predvčerom, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, mal ten malý kúsok Bratislavy úplne inú tvár. Takú, aká sa ku dňu pracovného pokoja hodí. Ľudia na slnkom zaliatych lavičkách a akoby bez starostí. Tak ale v deň protestu, 16.9., určite nepôsobia. Veď bolo by aj zvláštne keby áno. Tvár Námestia slobody sa zmenila z pokojnej a sviatočnej na tvár nahnevanú a sklamanú.

Keby bolo prirodzené ticho zvieraťom, mohli by sme ho priradiť do červeného zoznamu ohrozených druhov. Keby bolo ticho na predaj, stalo by sa obľúbenou komoditou spisovateľov spirituálnych a meditačných kníh. Keď ticho máme, vnímame ho skoro všetci. V rozhovoroch, keď stojí reč, v kaviarni, kde zhodou okolností práve nehrá hudba alebo aj všetkým známe, metaforicky i doslovne, ticho pred búrkou. Vnímame ho však aj lapení do siete akustického smogu?

„Už nikdy viac, je mi fakt ľúto všetkých mladých, ktorí sa do tohto systému dostanú,“ napísal anonymný zdroj o svojej pracovnej skúsenosti v českom Knihobote. Dominik Gazdoš, CEO Knihobotu, giganta medzi antikvariátmi, v posledných dňoch čelí ostrej kritike. Knihobot údajne zachádza neľudsky s pracovníkmi, ktorí sú vo firme nazývaní „nevoľníkmi“ a potrebujú „armádny prístup“. Aj napriek heslu firmy „dávame knihám druhý život,“ tisícky vyradených kníh končia likvidované v zberných dvoroch, tak uvádzajú anonymné zdroje.