Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v utorok varovala, že rozhovory v Moskve môžu zvýšiť tlak na Ukrajinu, aby súhlasila s ústupkami.

Byl konec května roku 1983 a do dveří pracovny soudruha prezidenta Gustáva Husáka vstoupili dva emisaři Moskvy. Neptali se, ale oznamovali – v Československu budou rozmístěny sovětské taktické rakety i jaderné hlavice. Zápis ze setkání je výjimečný dokument – v archivu někdejšího prezidenta Husáka uloženém v Národním archivu ho objevil historik Vojenského historického ústavu Prokop Tomek.

Podľa hovorkyne EK Pauly Pinhovej ju nemožno vnímať ako diplomatický krok s mandátom Európskej únie.

Zároveň konštatoval, že korupčný škandál, ktorý zasiahol vládu v Kyjeve, tomuto úsiliu nepomáha.

V súvislosti s incidentom bolo začaté trestné stíhanie.

Šéf belgického rezortu obrany zdôraznil, že západné krajiny sa nesmú nechať zastrašiť.

„Určite nemáme v pláne zaútočiť na krajiny EÚ a NATO. Rusko sa neusiluje o agresívne ciele, o ktorých niektorí tvrdia, že chce,“ vyhlásil Riabkov s odkazom na vyhlásenie prezidenta Vladimira Putina z minulosti, podľa ktorého je Rusko „dokonca pripravené to právne zdokumentovať, pokiaľ ide o možné riešenie súčasnej krízy na základe princípu rovnej a nedeliteľnej bezpečnosti“.

Kyjev odmieta tvrdenie Moskvy, že je zodpovedný za zastavenie mierového procesu.

Peskov uviedol, že Moskva sa nebude prostredníctvom médií vyjadrovať k aspektom plánu, ktoré ešte neboli vyriešené.

Z neho vyplynulo, že Moskva neplánuje urobiť akékoľvek ústupky zo svojich požiadaviek na ukončenie vojny na Ukrajine.