Banáš podľa zachovanej dokumentácie v správe Ústavu pamäti národa a Archívu bezpečnostných zložiek v Prahe viac ako dvanásť rokov pôsobil ako tajný spolupracovník Štátnej bezpečnosti (ŠtB).

Čtvrtého října, dvacet dnů po svých devadesátých čtvrtých narozeninách, umřel na zápal plic spisovatel Ivan Klíma.

ÚPN si pripomenie deň položením vencov pri pamätníkoch obetiam komunizmu pod hradom Devín, na Jakubovom námestí a cintoríne Vrakuňa.

Dňa 17. novembra slovenské a české Post Bellum v Národnom divadle v Prahe odovzdali Ceny pamäti národa. Medzi laureátmi sú vojnoví veteráni, politickí väzni, odbojári, preživší holokaustu, perzekvovaní spisovatelia, predstavitelia undergroundu, skauti, príslušníci cirkví a mnohí ďalší. Medzi laureátmi sú každoročne dvaja pamätníci z Českej republiky, dvaja zo Slovenska a jeden z Ukrajiny. Všetko sú to krajiny, kde pôsobí organizácia Post Bellum a kde pamätníci našim dokumentaristom dokázali, že česť, sloboda a ľudská dôstojnosť nie sú iba prázdne slová. Začítajte sa do ich príbehov.

Na slávnostnom otvorení Festivalu slobody 3. novembra udelia trom osobnostiam Cenu Ústavu pamäti národa.

7. júla 1985 sa konala Národná púť na Velehrade. Podľa Ústavu pamäti národa sa jej zúčastnilo do 200 000 Čechov a Slovákov, ktorí sa pod vedením kňaza Antona Srholca celú noc modlili a spievali náboženské piesne. Nedeľná slávnosť sa premenila na demonštráciu za náboženskú slobodu.

Celkovo vzaté, nenávisť a agresivita sa nemôžu sťažovať na nedostatok publicity. Hovoriť o strachu je možno menej vychytený námet, aspoň trochu menej, než by si zaslúžil. To, že nenávisť, agresivita a násilie – aj organizované a extrémne násilie – sa napájajú strachom, má významné súvislosti a praktické dôsledky.

Ukrajinci si dobre pamätajú, čo na nich celé desaťročia páchali v minulosti Rusi. Prečo sa Putinovi nedá veriť a prečo na Ukrajinu musia prísť vojaci z Európy? Zdrojom odolnosti ukrajinského národa je jeho historická pamäť.

Ústav pamäti národa vo svojom vyhlásení kritizuje zneužívanie vraždy Milady Horákovej na pokusy o diskreditáciu súčasných trestných konaní.

Jestli někde nabrala situace po listopadu 1989 v tehdejším Československu opravdu rychlou změnu kurzu, byla to zahraniční politika. Prvním cílem nového osazenstva Černínského paláce se stal co nejrychlejší odchod okupačních sovětských vojsk.