Ako dieťa som sa naučil vnímať obrazy cez ilustrácie detských kníh. Pamätám si ilustrácie Dobšinského Prostonárodných povestí od Karola Ondreičku, Ivana Šimka, Vincenta Hložníka, Vojtecha Stašíka, ktoré sme mali doma. Hložníkových kresieb som sa bál. Naše deti mali Martina Benku a Ľudovíta Fullu a spokojne sa smiali.

Začína sa leto 2025 a človek môže mať zo sveta blbú náladu. Lenže leto je spojené s dobrodružstvom a radosťou. Preto prinášame dvojrozhovor o cestovaní. Čo to je byť „on the road“? Hovoríme o tom spoločne s Petrom Darovcom.

Začína sa leto 2025 a človek môže mať zo sveta blbú náladu. Lenže leto je spojené s dobrodružstvom a radosťou. Preto prinášame dvojrozhovor o cestovaní. Čo to je byť „on the road“? Hovoríme o tom spoločne s Petrom Darovcom.

Peter Pišťanek prevrátil slovenskú literatúru na hlavu. Alebo skôr z hlavy ju postavil na nohy. Tabuizované témy hodil pod mikroskop a zasvietil na ne reflektory. Dnes o ňom vypovedá vedecká publikácia On, Pišťanek z pera literárneho vedca Petra Darovca.

Je fajn, že poznáme desiatku autorov a kníh ceny Anasoft litera. Už len čítať.

Auschwitz-Bierkenau, Dachau, Osvienčim... Tábory smrti, v ktorých zomreli tisícky nevinných ľudí. Už desať rokov si ich mená pripomínajú organizátori podujatia Čítanie mien obetí holokaustu, ktoré sa 9. septembra o 18.00 h uskutoční v priestoroch Mestského divadla P. O. Hviezdoslava.

Ktorá pôvodná slovenská kniha a ktorá cudzojazyčná kniha preložená do slovenčiny alebo češtiny vás v tomto roku najviac zaujala? – pýtali sme sa osobností a zložili pre vás mozaiku toho najzaujímavejšieho, čo sa tento rok na našom knižnom trhu objavilo.

Od Martina Heideggera pochádza aj táto bohatá metafora: všetko je cesta. Filozof, ktorý venoval veľa času vecnosti umeleckého diela, mal pod vecnosťou na mysli napríklad kamennosť stavieb, drevenosť drevorezby a o znelosti hlasu uvažoval v súvislosti so slovesným dielom.

Pamäťou roka 1968 ostalo ľudské nadšenie, ktoré sa spájalo s nádejou na socializmus s ľudskou tvárou. Rok 1968 bol atmosférickým prísľubom, a u ľudí tak vyvolával entuziastické očakávania.

O čom nemožno hovoriť, na tom treba frčať. Tak ako Pavel Vilikovský. Jedna vec je to, čo slová v knihe priamo vyjadrujú, iná zas to, čo tie isté slová iba naznačia. To druhé je dôležitejšie. Ale koho by to zaujímalo?