Dobrý deň, je to už sto rokov, čo sa narodil Miles Davis, najvplyvnejší jazzman všetkých čias, a preto mu v novom .týždni venujeme veľký priestor. A je to už 80 rokov, čo sa narodil Peter Zalac, jeden zo zakladateľov Verejnosti proti násiliu, celoživotný odporca nacionalizmu a populizmu, ktorého sen o Slovensku sa nenaplnil, a preto mu venujeme ústrednú tému celého čísla. Aké Slovensko si ľudia ako Peter Zajac predstavujú, ako ďaleko k nemu máme a čo sa s tým dá robiť, o tom píše viac než 10 osobností verejného života. Želám Vám dobré čítanie.

O Michalovi Milanovi Harmincovi, slovenskom architektovi pôvodom z Balkánu, ste s dosť veľkou pravdepodobnosťou dosiať veľa nepočuli. Stál však pri počiatkoch slovenskej architektúry a bez neho by neboli ďalšie mená, tie známejšie.

O projekte Nadácie Milana Šimečku a Fortunoff Video Archive for Holocaust Testimonies Osudy tých, ktorí prežili holokaust sme už písali viackrát. Peter Salner bol po celý čas jeho realizácie kľúčovým členom výskumného tímu a svedectvá sa pre neho stali dôležitým zdrojom poznania a predmetom skúmania až do súčasnosti.

Peter Schutz je dlhodobo známy komentátor politického a spoločenského diania na Slovensku.

Si z trojice, z partie Novembra 1989 a potom celé roky partie okolo Nadácie Milana Šimečku, mne jeden z najbližších: myslím na Martina Bútoru, Fedora Gála a na Teba, najmladšieho z nich. Dve osemdesiatky už máme za sebou a znova mám to privilégium, aj ja napísať pár viet k tej Tvojej.

Včera sa v našom .klube pod lampou konalo priateľské posedenie. Presne takýto charakter mal totiž krst knihy Petra Lipu Jazz, blues a iné (Slovart).

Kde bolo, tam bolo, boli raz jedny Pelerínky. Neboli však jedny, bolo ich 99, a nežili kdesi, ale nad obcou Dobrá v okrese Trebišov.

Aj keď máte srdce rockera alebo jazzmana, Bandu musíte ľúbiť. Táto sympatická banda spája folklór (slovenský aj všelijaký iný) so všetkým možným mimoriadne šarmantným spôsobom, počuť tu klasiku, jazz, na čo si len spomeniete a patrí k tomu najlepšiemu, čo sa v žánri world music v Európe urodilo.

Peter Janků bol kedysi veľký talent: Scénograf, pesničkár, dramatik. Potom konvertoval do kresťanského radikalizmu, čo by samo osebe nebolo nijako pozoruhodné, takéto veci sa stávajú. On sa však od decembra stal šéfom rozhlasu a má predsavzatia, ktoré už zjavne začína realizovať. Preto mu píšem ďalší zo série veľmi otvorených listov.

Keby som napísal, čo si o Petrovi Zajacovi naozaj myslím, vznikla by z toho oslavná tiráda ďaleko za hranicou dobrého vkusu. Preto som sa rozhodol namiesto písania o ňom napísať radšej o tom, čo som sa od neho naučil. Lenže tých vecí je veľa, a preto hrozilo, že napíšem príliš dlhý text, ktorý bude navyše viac o mne než o Petrovi. Tak som sa rozhodol ilustrovať všetko, čo som sa od Petra naučil, len na jednej veci, ktorú som sa nakoniec vlastne nenaučil. Ale pochopil som ju, aspoň si to myslím.