Akú rolu zohráva v dejinách Slovenska slovanstvo? Je jeho historicky určujúcim rámcom? Patrí Slovensko na Západ, na Východ, alebo je mostom medzi Západom a Východom?

Pred niekoľkými týždňami som písal Lucii Piussi, že Blaha Uhlára nepoznám. Prekvapilo ju to, a prekvapilo to aj mňa. Ale stalo sa.

Prezidentské voľby sa skončili, vyplavili hlbokú frustráciu, no aj tá pomaly uplýva a za ňou sa vynára otázka ako ďalej.

Pri odchode z prezidentskej funkcie sa dočkala Zuzana Čaputová mnohých zahraničných aj domácich holdov. To polročné turné si užívala.

Film Miloslava Luthera Spiaci účet (2024) hovorí o tom, čo by sme mohli nazvať slovenskou povahou, založenou na polopravdách, ktoré sú často horšie ako lži.

„Trp, Jozef Mak. Človek - milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

„Ako komunista som zlyhal, ale ako Slovák stojím na prahu novej budúcnosti.“ Tieto slová vyslovil Vladimír Mináč v roku 1993, tri roky pred smrťou. Mináč hľadal nový program pre Slovensko a jeho slová predznamenali dnešný spor o budúcnosť Slovenska.

Rusko v roku 2023 ako impérium neskončilo. Bol to nereálny predpoklad, ukrajinská ofenzíva uviazla a ruské vojská odvtedy zaznamenali teritoriálne síce neveľké, ale vojensky významné zisky.

V treťom dejstve Shakespearovej Búrky hovorí Prospero, že sme z rovnakej látky, z akej sú utkané sny, a život je len ostrovček, obklopený zo všetkých strán spánkom. Celkom na konci Sna noci svätojánskej hovorí zase Puk, že príbeh bol len prelud a hra je číry sen.

Desiatky rokov tvoril na okraji. Predal dedičstvo, aby mohol pokračovať. Zomrel, lebo už nevládal. O Blahovi Uhlárovi a slobodnej kultúre hovoria Lucia Piussi a Peter Zajac.