Koho zasiahne konsolidácia najviac? Mala vláda aj iné možnosti ako šetriť naše peniaze? Ako bude vyzerať škrtanie na strane štátu a ministerstiev? Je ohlásená suma aj reálna? A čo to všetko znamená pre naše peňaženky a čo pre verejné financie? Sú už po troch kolách konsolidácii ozdravené? Braňo Závodský sa rozprával s ekonómom a analytikom INESS Radovanom Ďuranom.

Vláda ohlásila energopomoc pre domácnosti na budúci rok. Bude nás to všetkých stáť 385 miliónov eur. Ceny plynu aj elektriny pre domácnosti pôjdu aj tak mierne hore. Braňo Závodský sa rozprával analytikom a expertom na energetiku, šéfredaktorom portálu Energie-portal.sk Radovanom Potočárom a exministrom hospodárstva, členom predsedníctva strany Demokrati Karlom Hirmanom.

Ak vláda neprijme dostatočné opatrenia na výdavkovej strane, občania pocítia pomalší ekonomický rast a stagnáciu miezd.

Slovenská a svetová ekonomika strácala dych už pred vypuknutím koronakrízy. Pandémia Covid-19 však dáva vláde možnosť očistiť verejné financie. To, čo momentálne potrebujeme, je odvaha vyjsť s pravdou von, zdôrazňuje analytik INESS Radovan Ďurana.

Aký bol Peter Kažmír minister a v akom stave zanechal verejné financie? Dokáže vláda udržať sľub o vyrovnanom rozpočte? Traja ekonómovia – Katarína Muchová, Ivan Šramko a Radovan Ďurana – hodnotia sedem rokov s Petrom Kažimírom v čele rezortu financií.

Dnes sa odstupujúci minister financií Peter Kažimír pochválil dĺžkou svojho pôsobenia vo funkcii, ale aj inými výkonmi. Čo si o jeho odkaze myslí Radovan Ďurana, analytik z INESS - Institute of Economic and Social Studies?

Vláda schválila dôchodkový vek Slovákov. Má byť 64 rokov, ženy, ktoré mali deti, nastúpia na penziu ešte skôr. Ide však o komplexnejšiu problematiku, ktorá bude mať veľký dopad na ekonomiku štátu. Analytik Radovan Ďurana z INESS vysvetľuje, aké to môže mať následky.

Ako sa dá jednou ranou utajiť rigorózna práca a popritom rozhádať právnikov a dať do pozoru univerzitné kruhy? Šéf parlamentu Andrej Danko tvrdí, že jeho práca utajená nie je. Dostať sa k nej však napriek tomu možné nie je.

Za posledných pätnásť rokov vzrástla v Dánsku aj vo Švédsku nerovnosť príjmov o 14 percent. Predpokladám, že túto informáciu ste nikde nečítali ani nevideli. Populárnejšie sú články o nerovnosti príjmov v „zlých“ krajinách ako USA či Anglicko.

Daňovo-odvodovú reformu ohlasuje ministerstvo financií dávnejšie, ale vie sa o nej minimum faktov. No a napokon sa možno ani neuskutoční, povedal šéf rezortu Igor Matovič. Je taká reforma potrebná? Čo sa stane bez nej? Hovoríme s analytikom think-tanku INESS Radovanom Ďuranom.