Olympiáda je čas, keď má byť vo svete mier. Žiaľ, nie je. A mier ani pokoj nie sú ani na domácej politickej scéne. Práve naopak, pripomína Titanic.

V súčasnom volebnom období bolo v skrátenom legislatívnom konaní prijatých 35 návrhov zákonov. A nie hocijakých, ale aj novela trestnej politiky, zákon o STVR alebo konsolidačný balíček. Budem sa venovať posledným dvom v kontexte toho prvého.

Kultúrna obec vstúpila do kultúrneho štrajku. Čo to znamená a ako sa to ďalej môže vyvinúť?

Rozvrat v tejto krajine sa aktuálne deje na viacerých frontoch, ale ten kultúrny je obzvlášť znepokojujúci.

Tento štát stojí aktuálne na tak slabých základoch, že je ako domček z karát. Tým je posledné dni aj koalícia, ktorá mu vládne. Stačí zafúkať a spadne.

Časť Slovenska postihli v uplynulom týždni záplavy. Bola to katastrofa. Katastrofou sú však aj politické záplavy posledných dní, ktoré postihujú celé Slovensko.

Parlamentnou témou týždňa mal podľa závažnosti a dopadu byť konsolidačný balík. Ako to už u nás býva, nebolo to úplne tak. Bol to skôr týždeň Rudolfa Huliaka.

Je polovica leta, beží olympiáda. Človek by povedal, že to bude politicky uhorkové obdobie a ľudia sa budú na internete hádať o športe. Naša vláda nás však každý deň vytrháva z uhorkovej sezóny – a rozhodne nie v pozitívnom zmysle slova.

Skončili letné prázdniny a hoci v politike uhorková sezóna nebola ani počas nich, parlament nezasadal. Čaká nás to až budúci týždeň, tak sa pozrime, na čo sa máme (ne)tešiť.

Od začiatku letných prázdnin sa venujem téme ústavného leta, teda rozhodnutiam Ústavného súdu a možným podaniam v najbližšej dobe. A keďže tento letný príbeh pokračuje aj naďalej, nedá mi, aby som nepokračovala v jeho rozprávaní. Pekne sa nám to však zamotáva.