Celoslovenská scéna Slam Poetry oslávi v tomto roku svoje desiate výročie. Počas roka 2026 je pripravená séria viacerých podujatí. Prvé sa konalo netradične v aukčnom dome SOGA. Jeho riaditeľ, kunsthistorik Július Barczi, je totiž fanúšik slamu a podujatie aj moderoval (rozhovory sú krátené).

Slam poetry, alebo poetry slam, ako znie názov tohto žánru mimo strednej Európy, je fenomén, ktorý je s nami viac než 40 rokov. Jeho počiatky sú pevne zviazané so Chicagom, New Yorkom a s dvojicou básnikov Marc Smith & Bob Hollman. Dnes však prebiehajú národné majstrovstvá v desiatkach krajín, rovnako sa usporadúvajú i majstrovstvá kontinentálne či majstrovstvá sveta.

Moskva podľa Peskova vyzvalo strany rokovaní, aby sa zdržali informovania o ich podrobnostiach na verejnosti, pretože to považuje za nevhodné.​

Keď hovoríme o „americkom sne“, nemali by sme myslieť len na americké sebavedomie. Ide aj o vnímanie Ameriky zo strany „tých druhých“, napríklad aj nás Európanov. To, čo možno povedať o sne, platí aj o sklamaniach snívajúcich – obojstranne, na oboch stranách Atlantiku, a nielen tam.

Už to nezaznieva s takým sebaistým tónom ako donedávna. Ale predstava, že dnešný prepad kvality politických elít, zhrubnutie verejného slovníka, ba čo viac, aj strata politickej zodpovednosti a elementárnej morálnej sebakontroly je len dočasnou anomáliou, pretrváva.

Viackrát v nedávnej minulosti som aj tu na našich stránkach nabádal k opatrnosti pri používaní slova „fašizmus“ či k tomu, aby sme ho používali presne a zrozumiteľne, to jest: radšej úsporne a s vysvetlením. Občas som tým vzbudil rozpaky, ba (minimálne raz) aj podráždenie. Načo vraj mudrovať o niečom, čo je jasné?

Svetu vládnu infantilné elity manipulujúce s infantilnými davmi. Poznáme svojho nepriateľa? Poznáme seba samých? Prečo história nie je manuál a predsa má význam učiť sa z nej? Prečo je akumulácia pamäti podmienkou slobody a ako sa strata pamäti prejavuje v politickom rozhodovaní? Prečo je človek jediný živočích s historickou pamäťou, a čím dnešný vývoj ohrozuje jeho identitu?

Katolický kněz Tomáš Halík působí jako profesor Univerzity Karlovy a prezident České křesťanské akademie. Pravidelně se jakožto veřejný intelektuál vyjadřuje ke společenským problémům i politice. Jednoznačně stojí na straně Ukrajiny, která čelí válečné agresi imperiálního Ruska. A soustavně varuje před autoritářskými tendencemi v západních zemích, včetně Česka, které má od konce minulého roku novou vládu. Právě Babišovu vládu označil Halík nedávno jako „vládu národní hanby“. Situace je podle něj taková, že lidé opět budou muset do ulici, aby bránili svobodu a demokracii.

V priebehu nedávnej vlny „kriedových“ aktivít, v drvivej väčšine chvályhodných (aj keď „revolúciou“ by som to ešte nenazýval) boli niektorí mladí ľudia obvinení z „vulgárnosti“, a to aj od osôb, medzi ktorých silné stránky evidentne nikdy nepatril zdvorilý prejav, najmä v ich vzťahu k politickým oponentom či nepohodlným osobám, napríklad prezidentke republiky.

Andrej Klobušník (1996) je výrazná osobnosť svojej generácie: učiteľ s veľmi špecifickým prístupom k deťom zo sociálne vylúčeného prostredia, performer v slam poetry, hudobník, občiansky aktivista, originálny facebookový autor.