Robert Fico oslávil SNP s vibrujúcou energiou, strhujúcou charizmou a štátnicky jasným pohľadom na vec, aby následne odcestoval do Číny oslavovať víťazstvo v druhej svetovej vojne v spoločnosti svetových celebrít, ktorých srdcia bijú za mier. Začína školský rok a je to jasné ako facka: máme sa čo učiť!

Slovenskú opozíciu neposilní, ak si nechá vnútiť témy protivníkov. Václav Klaus zvestuje pre Čechy „fatálnu“ zmenu, v Amerike sa otriasajú civilno-vojenské vzťahy. No nie je nám dobre?

Fico predvádza svoju predstavu o národovectve a suverénnej zahraničnej politike, Vova telefonuje s Kimom, J. D. Vance robí hanbu Amerike. A my žasneme nad tým, koľko múdrosti riadi tento svet.

Podľa vyhlásenia Pentagónu nejde o stiahnutie amerických síl z Európy ani o oslabenie záväzkov voči NATO a článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

Poľský premiér Donald Tusk krátko predtým oznámil, že bezpečnostné zložky identifikovali dve osoby podozrivé z vykonania aktov sabotáže, počas ktorých boli poškodené koľajové trate južne od Varšavy. Išlo podľa neho o dvoch Ukrajincov, ktorí už dlhšie spolupracovali s ruskými tajnými službami.

Dejiny spoločného štátu Čechov a Slovákov sú dejiny opakovaného zápasu za slobodu. Áno, je to aj príbeh plný tragických zvratov.

Nebolo to štrnganie kľúčmi, čo v novembri 1989 povalilo normalizačný režim. Boj za slobodu trval dlhšie a vyžiadal si oveľa viac - aj obetí.

Niektorí apologéti prezidenta Trumpa a jeho politiky zvyknú za prezidentovou impulzívnou nevypočítateľnosťou hľadať vždy znova nejakú skrytú, konzistentnú, rafinovanú stratégiu. Je to pramálo presvedčivá teória.

Tak sa nám zase zlatý október pozvoľna preklápa do novembra chmúrneho, ale nespomínam to, aby som v niekom vyvolával depresiu. Skôr naopak. Táto časť roku totiž pripomína výzvu, ktorá trvá.

Ak bude niekto chcieť priebeh slávnostného zhromaždenia v Izraelskom Knessete kritizovať za pompu a triumfalizmus, nezaškodí spomenúť si na to, čo mu predchádzalo. Izrael oslavuje, a má na to právo aj dôvody.