Niektoré obvinenia sú evidentne obludné a absurdné, a predsa ich musíme brať vážne už vzhľadom na ich možné následky. Putin požaduje „denacifikáciu“ Ukrajiny, no zdá sa, že za touto formulkou sa skrýva túžba označiť za nacistov všetkých, ktorí neprijali ruský naratív a nepodstúpili ním naordinovanú stratu pamäti. Mimochodom, všimli ste si, ako mu u nás zakontroval Fico, keď sa vyjadril o spojeneckých vojakoch ako o „Wehrmachte“?

Akokoľvek sme si odmietali pripustiť, že udalosti dospejú až k otvorenej vojne veľkého rozsahu, nesmieme si nahovárať, že to čo sa stalo, bolo nepredvídateľné, nevypočítateľné, že to bola udalosť, na ktorú sa nebolo možné pripraviť, ba ktorú nie je možné ani racionálne vysvetliť.

Šok z útoku Ruska proti Ukrajine dočasne stlmil krik niektorých trollov a politikov pochybnej povesti. To však nebude trvať večne. Čoskoro vylezú zo svojich dočasných dier, s novým elánom, s novými inštrukciami a možno s novými finančnými prostriedkami.

Otázka o tom, ako správne „čítať“ ruské správanie, nie je na Západe nová. A predsa sa vždy takou zdá, keď Rusko zase sklame očakávania, výpočty či nádeje. Je to čudné, pretože to vyzerá, že história sa opakuje nielen v kontinuite istých vzorcov správania Ruska, ale aj v typických západných omyloch v ich vnímaní.

Zachránime ústavný systém slobody? Vieme ho obhájiť pred radikálnym spochybňovaním? Čo je „extrémizmus“? Čo sa o tom dnes učia žiaci a študenti? Čelíme populizmu nevzdelancov alebo „zrade intelektuálov“​? Budú z nás občania alebo konzumenti? Čo nás o tom môže naučiť filozofia?

Prečo máme chrániť kultúrne pamiatky? Budú sa k nám správať budúce generácie tak, ako sa my správame k tým predchádzajúcim? Zanecháme dedičstvo hodné ochrany? Dá sa hodnota našej minulosti ekonomicky vyčísliť? Pomôžu nám developeri, alebo sa ich aktivít máme obávať? V akom stave je naša legislatíva? Akú úlohu v tom hrá štát? Čo má k tomu povedať politika? Aké sú aktuálne výzvy, podmienky a problémy pamiatkovej starostlivosti na Slovensku? Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami?

Hra sa končí, nastupuje „realita“. Aká? Nuž, tá, cez ktorej prizmu ruskí vládcovia oddávna nazerajú na svet: sila, sila a zase sila.

Máme tu studenú vojnu 2.0? Aký je jej pôvod, perspektívy? Ako sme dospeli k dnešnému stavu? V čom sa môžeme poučiť z minulosti? Akú úlohu tu hrajú ideológie, geopolitika? Čo sú hlavné hrozby a kto ich predstavuje?

Nielen peniaze v inflácii strácajú hodnotu. Postihnutí sú aj ľudia, ktorí spolu so zdrojmi príjmov a úsporami strácajú sebavedomie. Zbedačená masa hľadá niečo alebo niekoho, kto jej vráti pocit sebaúcty. A hľadá aj vinníka svojho utrpenia. Najlepšie, ak ho možno masovo obviniť a masovo likvidovať.

Putin rátal s rýchlym víťazstvom and Ukrajinou. Prerátal sa. Zdá sa tiež, že rátal so slabosťou a nejednotou západných demokracií. Ak to bol konzistentný plán, ani ten mu doposiaľ celkom uspokojivo nevychádza.