Táto zima je aj testom našej vôle a nášho sebavedomia. Prežijeme ju v podmienkach, ktoré sú luxusné v porovnaní s tými, ktorým musia čeliť Ukrajinci. Naše problémy sú v porovnaní s ich strádaniami detinské. To si pripomeňme vždy, keď budeme chcieť zase fňukať.

Rozorvaná história strednej Európy, vzťahy medzi národnosťami, perspektívy a zmysel spontánnych občianskych aktivít a samozrejme: dedičstvo totalitnej minulosti. Na tieto aj viacero ďalších súvisiacich tém hovoríme s Miroslavom Pollákom, aktívnym občanom, predsedom OZ Krásny Spiš a niekdajším splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity.

V susednom Česku oslobodili od obvinení Andreja Babiša. V Iráne zase boli vykonané ďalšie popravy (celkovo štyri) obvinených v súvislosti s masovými protestmi po smrti Kurdky Mahsi Amíní a je možné očakávať ďalšie podobné rozsudky.

Ako vzniká masová nenávisť? K pôvodu, podstate a konkrétnym prejavom antisemitizmu; je holokaust unikátny v kontexte iných katastrof 20. storočia? Sme imúnni voči zvodom extrémnych ideológií? Akú úlohu tu hrajú stádové inštinkty a kolektivizmus? Čo inšpirovalo ľudí, ktorí sa dokázali vzoprieť?

Každoročné správy think tanku Freedom House varujú. Miera slobody vo svete klesá kontinuálne najmenej počas dvoch dekád. Aj keď sa to týka istých krajín viac než iných, erózia neobchádza nikoho. Ani doposiaľ etablované „liberálne demokracie“.

27. januára si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Platnosť výzvy nezabudnúť však nie je obmedzená na jeden deň v roku.

Netreba predčasne kričať „hop“, aby sme si mohli tu a tam dovoliť nejakú bilanciu, akokoľvek predbežnú, s naďalej otvorenými otáznikmi.

Vo štvrtok, 19. januára som sa v Košiciach zúčastnil (aj s krátkym príhovorom, na ktorý som bol vyzvaný) na zhromaždení organizovanom občianskou iniciatívou „Poznaj a pamätaj“ s názvom: „Bolo to oslobodenie naozaj?“

Samozrejme, že 17. novembrom to neskončilo. Ani v roku 1989, ani tým dnešným. Aj blesky „z jasného neba“ majú svoj pôvod. To platí aj pre zmeny politických režimov. A nejde len o ich prehistóriu, ale aj o ich pokračovanie.

Vianoce nie sú prvý ani hlavný kresťanský sviatok. Tým je Veľká noc, pôvodne jediný sviatok ranej cirkvi. A presa to, že sa Vianoce stali jednou z ústredných súčastí kalendára „dejín spásy“, nie je náhoda.