Všetci sme zrazu experti na Venezuelu či Grónsko, ale nielen tieto africké krajiny sú zaujímavé a hodné pozornosti. V kinách je novinka, ktorá okrem láskavého príbehu ukazuje aj jeden zaujímavý spoločenský fenomén v Japonsku.

„Poslať môžeš čokoľvek, len nie šnaps, revolvery, kanóny a vojenské lode. Ani dynamitové bomby neprepustia, zato šunku a presvuršt áno. Súdoček vína by prijali, dali ho do sklepu a mne po pol litre denne vymeriavali, abych nemusel kupovať.“

„Všetko u mňa smeruje k vyjadreniu nálady. Hľadám ju vo farbách, práve tak ako v líniách, v pretlmočení atmosféry, vo vôni rastlín, vo vyčerpávajúcom pôsobení tepla a zimy.“

Kedy došlo k širokému spochybneniu vedy? Čoho dôsledkom je splnomocnenec vlády Kotlár? A minister zdravotníctva Kennedy? Sú dnes ešte pravda a fakty dôležité? Aké je východisko z dnešnej krízy? Odpovedajú virológ Boris Klempa a neurobiologička Dominika Fričová.

Takmer polovica slovenských firiem už aktívne testuje umelú inteligenciu, no kto váha, riskuje stratu konkurenčnej výhody. Podľa odhadov až tri štvrtiny spoločností nestíhajú tempo digitalizácie.

Ako je možné, že ľudia v dnešnej dobe strácajú dôveru práve k vedcom? K ľuďom, ktorých práca – pozorovať, merať a vysvetľovať svet – každý deň prináša výdobytky, ktoré nám zjednodušujú a dokonca predlžujú život? Vedci na túto otázku zatiaľ nenašli jednoznačnú odpoveď, ale my to predsa len skúsime.

Pod heslom „populizmus“ môžeme rozumieť všeličo. Zostáva však otázka: Odkiaľ sa berú tie volebné víťazstvá osôb, akým by ste nezverili správu svojho konta ani dospievajúcu dcéru na prázdniny? A to aj v najmocnejšej demokracii sveta...

Andrej Klobušník (1996) je výrazná osobnosť svojej generácie: učiteľ s veľmi špecifickým prístupom k deťom zo sociálne vylúčeného prostredia, performer v slam poetry, hudobník, občiansky aktivista, originálny facebookový autor.

„My chytili sme sa do služby ducha a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú“ – napísal človek, ktorý je pre väčšinu Slovákov najväčšou historickou osobnosťou slovenských dejín.

Pred 35 rokmi sme mali v Československu a neskôr na Slovensku veľké sny o tom, čo všetko sa dá zmeniť. Aj v oblasti školstva. No to je chronický problém. O tom, ako sny dopadli a kam sa dajú posunúť, hovorí Daniel Bútora.