„My máme aj iné povinnosti, nie len tie oproti deťom, my máme povinnosti aj proti sebe a čo viac: oproti národu.“

„Je skutočným uhorským pánom, otvorený všetkým novotám, ktorý rodový majetok svojím vlastným umom, šikovnosťou a usilovnosťou zdvojnásobil...“

„Všetko u mňa smeruje k vyjadreniu nálady. Hľadám ju vo farbách, práve tak ako v líniách, v pretlmočení atmosféry, vo vôni rastlín, vo vyčerpávajúcom pôsobení tepla a zimy.“

Ja som toho človeka náramne rád videl a keď u mňa býval, čo mi aj príkrosti narobil, som všetko premíňal…, ale teraz sa mi už zhnusil, ako sa zhnusil mnohým našim najporiadnejším, čo s ním obcovali...

„Jej krásny a mocný duch nemohol pochopiť utlačenosť a neuvedomelosť žien, a preto borila sa za ženské hnutie už od útleho veku až do sklonku života.“

„Reč pevca peknotou slov nadšenieho je milá a sladkotekúca, čistá, plná a zvučná i krásne znejúca, tu i tam človeka očarujúca, rýmy sú melodickie a výbornie, nič tu nieto silnieho a neprimeranieho...“

„Náš národ je ešte ten v čítaní, ktorý mliekom kŕmiť treba, aby k záživnejším pokrmom privykol. Povesti držím za to mlieko, ktoré našim Slovákom šmakať bude a pri ktorom si čítanie vôbec obľúbia a i naďalej k slovenským knihám privyknú.“

Jeho cisárske a kráľovské Apoštolské veličenstvo, František Jozef I., z Božej vôle cisár rakúsky, kráľ český a uhorský, lombardský a benátsky, dalmátsky, chorvátsky, slavónsky, haličský, vladimirský a ilýrsky, kráľ jeruzalemský, arcivojvoda rakúsky...

„Vy, nado mnou plápolajúce hviezdy/ váš pohľad noc tak utešene robí,/ ach, vás vídam, vídam vždycky rád/ vo vás od mladi zvyknem sa kochať/ od vás si meno slávne požičav/ vedzte, že zvem sa: Pavol Hviezdoslav.“

„Poslať môžeš čokoľvek, len nie šnaps, revolvery, kanóny a vojenské lode. Ani dynamitové bomby neprepustia, zato šunku a presvuršt áno. Súdoček vína by prijali, dali ho do sklepu a mne po pol litre denne vymeriavali, abych nemusel kupovať.“