„Ak Boh chce, aby som bola Tvoja, s úprimnou láskou a oddanosťou, budem Tvojou ženou. A vynasnažím sa, aby si so mnou dostal aj hrad Muráň.“

O tomto kráľovi hovorili súčasníci, že všetko na ňom bolo predčasné. Predčasne sa narodil, predčasne začal hovoriť, predčasne ho korunovali za kráľa, predčasne sa oženil, predčasne začal šedivieť a predčasne aj zomrel.

„Bože, požal toho smútku žalostného, co zlobiví lidé učinili sú mne, beze všej príčíny mej, zarmútili serdce mé, milost sú zrušili.“

„Ľud uhorský uvalil na nás ťarchu panovania. Uvedomujúc si svoju slabosť, trvali sme na tom, aby vláda inému oddaná bola. Konečne však privolili sme k tomu, lebo našou najhlavnejšou úlohou vždy bolo ochraňovať veci verejné a vieru kresťanskú voči Turkom.“

„Cithara Sanctorum, Písně duchowni staré i nowé kterýchž cýrkew křestianská při wyročnjch slávnostech a památkách, jakož y we wšelikých potřebách swých obecných y obzvlástných s mnohým prospěchem užiwá.“

Meno autora najväčšieho gotického oltára v Európe poznáme len vďaka epitafu kamenára Martina Urbanovitza z roku 1621, ktorý sa pôvodne nachádzal na vonkajšej stene južnej predsiene Chrámu svätého Jakuba v Levoči.

„Bol to vodca, ktorý obetoval v prospech slobody Maďarska svoj život, svoje osobné šťastie, svoj majetok. ... Prekonajúc všetky nástrahy vzkriesil ľudskú hrdosť a z rôznorodej populácie Maďarov, Slovákov, Rusínov, Valachov, obyvateľov Zadunajska a Transylvánie, katolíkov a protestantov, nevoľníkov a šľachticov, bohatých aj chudobných vykoval súdržnú a mocnú jednotu...“

„Mne však, ktorý cítim, že jesť márne hľadať znalosť iných vecí, ak nepozná človek sám seba, páči sa mi nado všetko ostatné pozorovať len na človeku, ako znamenitá a ako úžasná je staviteľská a tvorčia činnosť najmúdrejšieho Boha, ktorý nezostrojil na tele nič planého, nič prebytočného, nič, čo by nebolo v najlepšom slede a poriadku.“

„Prišiel som včera večer do Nového Mesta nad Váhom, chvalabohu, v dobrom zdraví. Nádaždyovú som dal chytiť a teraz ju vezú do hradu. Ženy, ktoré mučili nevinné dievčatá, aj s mládencom, ktorý im pomáhal, poslal som hore (do Bytče), nech sú dobre strážení a uväznení, kým neprídem domov a kým nezasadne súd.“

„Ponevač obžalovaný Juro Jánošík zavrhnuvše prikázaní jak boské tak též zákon krajinský predo dvema rokmy dal sa na zbojstvo a vudcem nebo hejtmanem takovým sa učinil.... Protož pro takové veliké a zlé účinky a prikázaní prestúpení má byť na hák na lavém boku prehnaný a tak na príklad jinších takových zločincov má byť zavesený.“