„Ak porovnáme všetky jeho cnosti a námahy (…) nezahanbíme sa. Lebo jedným bol rovný, od druhých bol málo menší, ale od iných zase väčší. Výrečných prevyšoval horlivosťou a činných výrečnosťou.“

„Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmana védel vojnu; i jak víťaz, seba aj svój od jeho vládi osloboďiv národ, ňepodľehlí, stal sa panovňík; A zmužilích veľké založil králostvo Slovákov.“

„... my Sloveni prostý ľud (sme) a nemáme, kto by nás vyučil v pravde a zmysel (Písma) vyložil. Tak teda, vladyka, pošli takého muža, ktorý nám vypovie všetku pravdu...“

„Ondrej, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Bosny, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska, všetkým v Krista veriacim, ktorí nazrú do tejto listiny, pozdrav v (mene) Spasiteľa.“

O tomto kráľovi hovorili súčasníci, že všetko na ňom bolo predčasné. Predčasne sa narodil, predčasne začal hovoriť, predčasne ho korunovali za kráľa, predčasne sa oženil, predčasne začal šedivieť a predčasne aj zomrel.

Reginam occidere nolite timere bonum est si omnes consentiut ego non contradico. Táto latinská veta v preklade znamená: „Zabiť kráľovnú netreba báť sa Vám bude dobre ak všetci súhlasia ja nie som proti.“

„V takom veľkom zhromaždení totiž jediný kráľ Matej ovládal slovenský jazyk a slovenský jazyk sa v podstate málo odlišuje od poľského, je však značne odlišný vo výslovnosti.“

„Bože, požal toho smútku žalostného, co zlobiví lidé učinili sú mne, beze všej príčíny mej, zarmútili serdce mé, milost sú zrušili.“

„Ľud uhorský uvalil na nás ťarchu panovania. Uvedomujúc si svoju slabosť, trvali sme na tom, aby vláda inému oddaná bola. Konečne však privolili sme k tomu, lebo našou najhlavnejšou úlohou vždy bolo ochraňovať veci verejné a vieru kresťanskú voči Turkom.“

Meno autora najväčšieho gotického oltára v Európe poznáme len vďaka epitafu kamenára Martina Urbanovitza z roku 1621, ktorý sa pôvodne nachádzal na vonkajšej stene južnej predsiene Chrámu svätého Jakuba v Levoči.