Pred rokmi, keď som ako študentka začala pomáhať Andrejovi Kiskovi v kampani, veľa ľudí ma vysmialo. Vysokoškolská učiteľka mi povedala, že si mám takéto aktivity rozmyslieť, lebo mi to môže priťažiť na štátniciach. 

Podľa mňa by mali každého človeka raz za päťročnicu hospitalizovať. Nie pre chorobu. Božechráň! Nech sme všetci silní a zdraví. Ale kvôli ľuďom a udalostiam okolo. Aby sme boli vnímavejší.

Spravili sme v obci bazár oblečenia. Veď čo bolo dobré raz, bude dobré opäť. Pre nás aj pre planétu! Dva týždne sme obháňali herečky, speváčky, hokejistov aj politikov, aby nám zo skrine niečo vyradili. Výťažok z bazáru šiel na krajčírsku dielňu pre ženy v obci. Dedina sa tešila.

Keď začala vláda prvý raz venovať pozornosť znevýhodneným regiónom, bol rok 2015. Pokladala som to za skvelé rozhodnutie, ktoré môže prispieť na rekonštrukciu pomerov v regiónoch. Identifikovali okresy a na moje prekvapenie zložili aj kvalitný expertný tím z celého Slovenska.

Roky cestoval na týždňovky za prácou. Sýria, Rumunsko, Rusko, najčastejšie Praha. Mal cestovnú tašku, ktorú nenávidel a na nej jedno skryté vrecko na zips, ktoré mal rád. Posvätné miesto.