Dobrý deal je najviac. Vie to aj dyslektik Donald – mal byť líder, ale je skôr díler, čo zarába na závislosti iných. O díleroch je aj nová česká komédia. Hrubá a vulgárna, ale malá zmena pohľadu z nej robí rodinný film o voňavom perníku.

V sobotu volia Poliaci v druhom kole kľúčových prezidentských volieb. Ak zvíťazí kandidát Občianskej platformy, padne posledná prekážka, ktorá bráni reforme inštitúcií. Ak vyhrá kandidát PiS, vláda bude ďalej čeliť odporu prezidenta a bude menej stabilná. Môžu prísť aj predčasné parlamentné voľby?

Postoj Slovenska voči Rusku a Ukrajine je tak trochu záhadou, kým sa naň nepozrieme cez identitu. Aj hrdinstvo Ukrajiny treba vnímať cez identitu. Prečo nie sme slobodnejší ani po oslobodení a prečo Ukrajina de facto zvíťazila? Pod lampou je Alexander Duleba.

Roky sme sa učili, že deň, keIJ skončila 2. svetová vojna, bol dňom oslobodenia Červenou armádou. Stali sme sa však dobytým územím za železnou oponou, ktoré sa na 44 rokov stalo sovietskou kolóniou.

Amerika sťahuje svoj ochranný dáždnik, dokonca vysiela signály o dohode s Ruskom. Ak nastúpi zákon džungle, môže slobodný svet a Slovensko v ňom prežiť? Pod lampou bol zahraničnopolitický expert a poslanec PS Tomáš Valášek.

Svet sa mení, prepisujú sa mentálne hranice aj hranice pojmov. Agresor z Kremľa skúša prepisovať hranice na mape. Hodnota slobody však zostáva, jej zachovanie je výzvou storočia.

Príroda – to je les. Tento pohľad je v slovenskej populácii hlboko zakorenený. Čo iné ako temný, machnatý prales tu bolo predtým, než sme rozorali pôdu, aby sme z nej dorábali chlieb? Veď aj náš minister životného prostredia predsa vie, že „Slovensko žiadne stepi nemá“. Už pred štvrťstoročím rozdúchal plodnú diskusiu na túto tému Holanďan Frans Vera.

V roku 1989 sa začala u nás rodiť spoločnosť slobodných občanov, takpovediac ex nihilo. Dnes žije, musí však čeliť silám hroziacim stiahnuť ju späť do ničoty. Obstojíme? To je dnes zaťažkávacia skúška nielen pre Slovensko.

Jednou z pre Slovensko životne dôležitých otázok je jeho geopolitické ukotvenie. Sme súčasťou Západu s jeho slobodou alebo Východu, kde nad slobodou prevažujú záujmy hŕstky mocných? Prečo si stále musíme pokladať túto otázku?

Zaznievajú diskusie, kam Slovensko patrí. Časť ľudí hovorí, že Slovensko patrí jednoznačne na Západ, iná časť poškuľuje po možnosti, že by sme mohli byť mostom medzi Západom a Východom, a tretia časť hovorí, že by to najlepšie išlo s Moskvou. Čo tým ľudia myslia? A kam teda naozaj patríme? Peter Zajac a František Mikloško.