Generálna prokuratúra sa minulý týždeň prezentovala rozhodnutiami, ktoré zaváňajú podivnou hrou. Je to faul spravodlivosti hodný trestnej lavice, alebo tvrdý, no tzv. čistý hit? V každom prípade je to signál, že niečo sa musí zmeniť.

Tretia vlna pandémie sa čakala na jeseň, teraz sú indície, že môže prísť už v lete. Čo treba urobiť, aby sa spoločnosť neprepadla do špirály úmrtí a lockdownov?

Dlhé teplé dni priniesli víziu bezpandemického leta. Tak stopercentne corona-free síce nebude, ale pozrime sa s odborníkmi na čísla a trendy a povedzme si pravdu: aké obdobie máme pred sebou?

Nájdite desať rozdielov medzi novou a starou vládou. Alebo aspoň päť. Alebo jeden kľúčový? Dobre, jeden tu je: náznak nádeje, hraničiacej s naivitou, akú si už nemôžeme dovoliť, ale zároveň si nemôžeme dovoliť byť bez nej. Tak poručeno.

Tornádo v Česku, to znie ako titulok z uhorkovej sezóny v nezodpovednom bulvári. Žiaľ, bola to surová realita obrovskej ničivej sily. Prečo sa niečo také strhlo a čo to znamená pre budúcnosť?

Je to ťažké. Občas sa zdá, že vízia slušnejšej a spravodlivejšej krajiny melie z posledného. Ale nie je koniec. Musíme veriť, že sme to schopní zmeniť.

Všetci už chceme covidové obmedzenia nechať v minulosti. Je táto méta dosiahnuteľná? Niekde ju už dosahujú a ľudia tam začínajú normálne žiť. Napodobníme ich?

Minulú nedeľu večer ešte stihol zaspievať pieseň Ja som optimista, poklonil sa a zomrel. Jeho odchod bol v niečom symbolický. Milan Lasica (1940 – 2021) zomrel na pódiu, ktorému zasvätil celý život. Svojím neopakovateľným humorom vlieval do nášho sveta nádej a optimizmus.

Ozveny z roku 1989 sú neúprosné. Kto si pamätá Miloša Jakeša a jeho oprávnený pocit, že beh dejín ho odmrštil nabok (zaslúžene, i keď to si on nepriznal), ten vidí isté paralely. Záverečná.