Dlhé roky som bol abstinujúcim kávoholikom. Prvú kávu som vypil u babky. Bol som fafrnok. Bola to bezkofeínová „neska“. Pseudokáva, ktorá však vôňou naplnila celú kuchyňu. 

Milí priatelia, uplynulo 1 825 dní od odvolania pána arcibiskupa Bezáka. Pár ľudí sa z toho teší, niekoľko ich bedáka. Tých päť rokov ubehlo ako voda, niekto vravel: To sa poddá. 

Polievka je bombový výmysel. Okrem Božej lásky a ľudskej solidarity uznávam všeobsahujúcu podstatu polievok. Sám holdujem slepému gulášu. 

Ľudia túžia po zázrakoch. Ale čo je to zázrak? Je to niečo nadprirodzené, čo trvá okamih a mení stav vecí na dlhé roky?

Popletený som ako klbko bavlny. Na nič si poriadne nespomínam, iba na vône a chute. Letopočty sa mi pletú, z príbehov si pamätám len zápletky, vybledli mi pointy vtipov. A rovnaký film pozerám piatykrát, kým mi trkne, že som ho už videl.

V detstve ma vydesila inscenácia, v ktorej sa objavil zub času. Všetci detskí aktéri zošediveli a zvráskaveli. 

Chlieb sa človeku nezunuje. Je taký dôležitý, že sa spomína aj v Otčenáši. Chlieb je požehnanie.

Pred pár rokmi som stretol kamarátku novinárku, ktorá mala práve za sebou živé vysielanie s vysokopostaveným politikom. Bola zdrvená, smutná, ako keby ju rozžula krava a vyfľusla do blata.

Milí priatelia, čo je to pokora? Toto slovo zdochlo rovnako, ako naša schopnosť akceptovať pominuteľnosť matérie.

Teoretické problémy a potenciálne hrozby sú podivuhodným fenoménom. Dá sa na ne mnohé zvaliť, mnohé nimi ospravedlniť. Dá sa nimi manipulovať dav i zastrašovať jednotlivec.