Nakoľko je človek tvorcom vlastného úspechu? A nakoľko je závislým na okolnostiach, výchove, priateľoch, politickom zriadení, spoločnosti, kultúre, dejinnej chvíli či dokonca náhode? Väčšinou sa o odpovede pokúšajú spisovatelia a filmári, ktorí vedia, že možné vysvetlenia sú iba subjektívne, dané vlastným pohľadom a hodnotami.

Arabská jar 2011 je už kalendárovo minulosťou, pohyby, ktoré spustila, sú však ešte ďaleko od konca. Tunisko, Egypt a Líbya majú za sebou historicky prvé slobodné voľby a nové politické reprezentácie; ich bývalí vodcovia sú v exile, vo väzení alebo po smrti. Ešte väčšie veci sa však momentálne dejú v Sýrii, krajine, kde povstanie proti vláde prezidenta Asada vstúpilo minulý týždeň do novej éry. Opozícia atentátom zdecimovala najvyššie velenie Asadových ozbrojených síl vrátane ministra obrany, jeho zástupcu (a Asadovho švagra), ako aj šéfa tajných služieb.

Na vrchole Mečiarovej éry nazvala Madeleine Albrightová Slovensko „čiernou dierou v strede Európy". Bolo to v roku 1997, slovenskí susedia boli pozývaní do NATO a do Európskej únie, a slová americkej ministerky zahraničných vecí iba potvrdili, že ak sa krajina zásadne nezmení, môže sa stať, že nebude so svojimi susedmi zdieľať atlantickú a zrejme ani európsku budúcnosť.

Krajiny občas stoja pred voľbami podobne ako hrdinovia rozprávok: ak sa rozhodneš pre jedno, bude zle, ak pre druhé, bude ešte horšie. Izraelská voľba, či uskutočniť vojenskú akciu proti Iránu a jeho jadrovému programu, je ako vystrihnutá z Dobšinského. V čomsi je táto voľba dokonca ešte ťažšia: je takmer nemožné posúdiť, ktorá z dvoch možností – zaútočiť alebo riskovať jadrový Teherán – je voľbou zlou, a ktorá ešte horšou.

Bude mať to, čo sa deje v sýrskom Homse, paralelu s udalosťami v Bengází? Alebo bude tou správnou analógiou Hama? Sarajevo? Čo dokonca niektoré z miest v Rwande? Za každým porovnaním sa skrýva príbeh, ktorý má nejaké podobné znaky s tým, čo sa práve deje v treťom najväčšom sýrskom meste a centre protivládnych akcií. Homs je obkľúčený a bombardovaný sýrskymi vládnymi jednotkami.

Životný cyklus mnohých politických ideí sa zvykne začínať v akademickom prostredí, na univerzitách a v think-tankoch, inštitútoch, ktoré prichádzajú s konceptmi a nápadmi a kde sú tieto idey skúšané a konfrontované s inými, často protichodnými; obyčajne pokračuje v médiách a v skupinách, ktorých sa idey týkajú a ktoré sa ich ujmú; a po tomto preskúmaní a testovaní sa nápadov, ktoré prežijú, ujímajú politici.

V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.

V nedeľu uplynulo 70 rokov od začiatku deportácií Židov zo Slovenska počas vojnového štátu. Ak by sme v novodobých slovenských dejinách mali hľadať najhorší moment, nemali by židovské deportácie konkurenciu; ich rozsah, aktívna podpora vtedajšej politickej elity národa, ale aj tichý súhlas alebo prinajmenšom mlčanie väčšiny z nich robia morálne dno, ku ktorému sa treba vracať, pripomínať si ho, činiť pokánie.

Necelý týždeň pred slovenskými parlamentnými voľbami budú iné ostro sledované voľby – hoci ich výsledok je ešte predvídateľnejší ako ten slovenský. Zaváži veľkosť krajiny: 4. marca budú Rusi voliť prezidenta. Otázkou nie je, či Vladimír Putin zvíťazí, ale či Vladimír Putin zvíťazí už v prvom kole. Donedávna by takáto otázka bola zbytočná, Putin je najpopulárnejší politik Ruska. Od vlaňajšej Arabskej jari však o svojej „jari“ hovorí veľa krajín. Vlna demonštrácií v hlavnom meste inšpirovala niektorých hovoriť aj o Moskovskej jari.

Lord Ismay, britský generál a prvý generálny tajomník NATO, sa najviac preslávil vetou o hlavnom účele Severoatlantickej aliancie ako kľúčovom vojensko-politickom spojenectve medzi Amerikou a Európou. Účelom NATO malo byť udržať Rusov „vonku“, Američanov „vnútri“ a Nemcov „pod kontrolou“.