Asi najväčšou témou amerických novembrových volieb bude nezamestnanosť. Americká realita je v číslach a kontextoch iná ako slovenská, do budúcnosti sú však mnohé témy rovnaké. Začiatkom 90. rokov si Američania zvykli na nezamestnanosť okolo šiestich percent a ani občasné výkyvy ju dramaticky nezdvihli. Zlom prišiel s krízou v rokoch 2009 až 2010, keď nezamestnanosť stúpla na 10 percent. Odvtedy napriek všetkej snahe počet ľudí bez práce neklesol pod 8 percent, pričom mnohí nezamestnaní prácu ani nehľadajú, takže reálne čísla môžu byť ešte vyššie.

V troch automobilkách v Európe sa v posledných týždňoch hovorilo o prepúšťaní. Opel plánuje zatvoriť jeden zo svojich závodov v Nemecku v roku 2016, Peugeot zasa potvrdil chystané uzavretie závodu pri Paríži na rok 2014, a po vlaňajšom zatvorení jedného zo závodov Fiatu v Taliansku sa teraz hovorí aj o možnosti ukončenia výroby v ďalšom.

Američania už dávno nemajú najvyšší mrakodrap sveta, nemajú najlepšie autá či letiská, a do desiatich rokov možno obrovskú americkú ekonomiku prerastie čínska. Mnohé iné veci však v Amerike zostanú ešte nadlho „naj". Napríklad americké politické kampane. Tento týždeň majú stranícky zjazd Demokrati prezidenta Baracka Obamu, minulý týždeň oficiálne nominovali Mitta Romneyho za svojho kandidáta Republikáni. Stranícke centrály a ich spriatelené organizácie do 6. novembra minú miliardy dolárov na podporu svojho kandidáta a diskreditáciu protivníka.

Nakoľko je človek tvorcom vlastného úspechu? A nakoľko je závislým na okolnostiach, výchove, priateľoch, politickom zriadení, spoločnosti, kultúre, dejinnej chvíli či dokonca náhode? Väčšinou sa o odpovede pokúšajú spisovatelia a filmári, ktorí vedia, že možné vysvetlenia sú iba subjektívne, dané vlastným pohľadom a hodnotami.

Arabská jar 2011 je už kalendárovo minulosťou, pohyby, ktoré spustila, sú však ešte ďaleko od konca. Tunisko, Egypt a Líbya majú za sebou historicky prvé slobodné voľby a nové politické reprezentácie; ich bývalí vodcovia sú v exile, vo väzení alebo po smrti. Ešte väčšie veci sa však momentálne dejú v Sýrii, krajine, kde povstanie proti vláde prezidenta Asada vstúpilo minulý týždeň do novej éry. Opozícia atentátom zdecimovala najvyššie velenie Asadových ozbrojených síl vrátane ministra obrany, jeho zástupcu (a Asadovho švagra), ako aj šéfa tajných služieb.

Na vrchole Mečiarovej éry nazvala Madeleine Albrightová Slovensko „čiernou dierou v strede Európy". Bolo to v roku 1997, slovenskí susedia boli pozývaní do NATO a do Európskej únie, a slová americkej ministerky zahraničných vecí iba potvrdili, že ak sa krajina zásadne nezmení, môže sa stať, že nebude so svojimi susedmi zdieľať atlantickú a zrejme ani európsku budúcnosť.

Krajiny občas stoja pred voľbami podobne ako hrdinovia rozprávok: ak sa rozhodneš pre jedno, bude zle, ak pre druhé, bude ešte horšie. Izraelská voľba, či uskutočniť vojenskú akciu proti Iránu a jeho jadrovému programu, je ako vystrihnutá z Dobšinského. V čomsi je táto voľba dokonca ešte ťažšia: je takmer nemožné posúdiť, ktorá z dvoch možností – zaútočiť alebo riskovať jadrový Teherán – je voľbou zlou, a ktorá ešte horšou.

Bude mať to, čo sa deje v sýrskom Homse, paralelu s udalosťami v Bengází? Alebo bude tou správnou analógiou Hama? Sarajevo? Čo dokonca niektoré z miest v Rwande? Za každým porovnaním sa skrýva príbeh, ktorý má nejaké podobné znaky s tým, čo sa práve deje v treťom najväčšom sýrskom meste a centre protivládnych akcií. Homs je obkľúčený a bombardovaný sýrskymi vládnymi jednotkami.

Životný cyklus mnohých politických ideí sa zvykne začínať v akademickom prostredí, na univerzitách a v think-tankoch, inštitútoch, ktoré prichádzajú s konceptmi a nápadmi a kde sú tieto idey skúšané a konfrontované s inými, často protichodnými; obyčajne pokračuje v médiách a v skupinách, ktorých sa idey týkajú a ktoré sa ich ujmú; a po tomto preskúmaní a testovaní sa nápadov, ktoré prežijú, ujímajú politici.

V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.