Je trochu menšia ako naša klasická rasca a nezriedka na jej podlhovastom tele ešte zachytíme zvyšky vláskov z jej okolíka. No čo sa týka chuti, je korenistejšia a okrem výraznej zemitej tóniny na jazyk prináša aj závan citrusov – rímsky kmín.

V obchode s exotickými potravinami nevyzerajú jeho struky dvakrát vábne. Pripomínajú poriadne prerastenú tropickú húsenicu, ktorá stvrdla v prachu. Alebo ešte v niečom horšom. Ľudia, ktorí ho nepoznajú, od neho s odporom bočia. A pritom ide o jednu zo základných kuchynských ingrediencií. Tamarind.

Všetci ich poznáme, bez nich akoby neboli Vianoce. Keď sa pečú, už na priedomí či vo výťahu rozoznávame ich orechovú vôňu a cítime, ako sa budú lámať a zanechávať na prstoch jemný cukrový poprašok. Najobľúbenejšie vianočné pečivo v našom regióne: vanilkové rožky.

Leží to pred nami, tá poprehýbaná a úpekom skúšaná kocka, nad ňou sa vznáša obláčik pary. Roznáša do okolia neodolateľnú vôňu, čo nás rovno šmarí doprostred leta presýteného krvavými paradajkami a vláčnym pohybom opálených tiel. Tú kocku všade na svete volajú rovnako: lazane.

Popri ostatných guľôčkach čierneho, bieleho, zeleného a ružového korenia pôsobí omnoho majestátnejšie. Je väčšie, neolupuje sa ako starý náter, nečaká v dózičkách zošúverený ako storočná starenka. Veselo vydúva svoje oblé brucho a čaká, čo s ním vykonáme. Voláme ho nové korenie.

Ležali na dlani a leskli sa na slnku až z nich prechádzal zrak. Zelené, červené, oranžové, žlté či úplne priesvitné. Mäkké a poddajné postavičky. Úžasne voňali a ešte lepšie chutili. Kto chcel, ich žul, vytrvalci cmúľali. Gumové medvedíky.

Niekto ho má na balkóne, iný v záhrade či v kvetináči na parapete. Je to jeden z najstarších kamarátov našej kuchyne. Mali by ho mať na Slovensku všetci radi – chutí totiž ako posvätný grál socialistického nedeľného stola – maggi korenie. Ligurček.

Ikona všetkých filmárov. Rozprávačská virtuozita tohto Angličana dodnes fascinuje a inšpiruje. Jeho režisérska vynachádzavosť, rovnako ako jeho korpulentná silueta, sa stali značkou. Nemožno si ho pomýliť, nemožno ho ignorovať. Miloval film, ešte viac dobré jedlo. Alfred Hitchcock.

Človek z malého chlpatučkého lusku vylúpne dva či tri bôby a nevie sa vynačudovať. Tá farba je taká intenzívna, že doslova ťahá oči. Skoro ako pri mladom hrášku, no o jeden stupeň živšia. A chuť? Jedna báseň: edamame.

Dôverne ju poznajú mamičky, ktoré sa snažia prostredníctvom jej účinkov rozbehnúť dojčenie. V našej slovenskej kuchyni pomerne neznáma bylinka, aj keď patrí medzi najstaršie liečivá na svete a v kuchyniach Blízkeho a Stredného východu tvorí kľúčovú zložku jedál. Senovka grécka.