Joe Biden sa vám nemusí zdať ako najlepšia možná voľba, taká je demokracia.

Poviem ako je, na demisiu Igora Matoviča a poverenie na zostavenie vlády pre Eduarda Hegera sa rozhodne pozeralo lepšie ako na Fica a Pellegriniho v 2018. To, samozrejme, zďaleka neznamená instantnú radosť, spokojnosť s výmenou predsedu vlády tu však je.

Ubehli tri roky od vraždy, ktorá zmenila Slovensko.

Po roku chaosu a nešťastí to celé silno spadlo aj na mňa a pocity beznádeje sú silnejšie ako kedykoľvek predtým. Na sklonku minulého roka si väčšina z nás zo všetkého najviac želala vakcíny; funkčné, bezpečné, dostupné, a to aj z toho dôvodu, že už vtedy sa javil úspech prekonania korony možný nie vďaka, ale napriek vláde.

Kto tejto koalícii stabilne strieľa do nôh trieštivými strelami? Kto vie aj kompromis prekovať na meč a Memorandum o dobrom vládnutí obrátiť proti partnerom? Skúste hádať.

Úbohému statusu ministra financií sa neoplatí venovať, ak ma niečo prekvapilo, tak niektoré pomerne hlasné názory ľudí (väčšinou neprávnikov) z mojej bubliny o tom, ako zle Ústavný súd rozhodol.

S novým normálom prichádza aj rozšírenie povinností štátu chrániť občanov aj seba vytváraním funkčných a odolných kyberbezpečnostných opatrení.

V štvrtok ráno sme sa zobudili do iného sveta. Ukrajina je Európa a v Európe opäť zúri vojna. Začal ju šialenec, vrah a vojnový zločinec, ktorého môže zastaviť len absolútna izolácia a odpor od ostatného sveta.

Ruská vojna na Ukrajine trvá už viac ako dva týždne. Každý deň sledujem videá a fotky rozbombardovaných miest, domovov, zomierajúce deti a mŕtve telá ľudí. Niekedy je náročné neuhnúť pohľadom, ale chcem si to všetko pamätať.

Od začiatku vojny na Ukrajine prešiel mesiac. Približne toľko trvá všeobecný spoločenský záujem o rolu Severoatlantickej aliancie. Volania po razantnejšej akcii na pomoc Ukrajine sú namieste, záväzkom NATO je však v prvom rade chrániť svojich vlastných občanov, čo môže viesť do appeasementu a politiky ústupkov, keď proti teroru Ruska priamo nezasiahneme.