Septembrový termín volieb priniesol zmätky, iluzórne úvahy o volebných zoskupeniach, spŕšku nezmyselných zákonov a mólo pretŕčajúcich sa osobností s venami aj bez.

„Hrdinu“ svojho rozprávania prirovnávam k potkaniarovi. Stará nemecká povesť z 13. storočia hovorí o mužovi, ktorý dokázal viesť fascinovaný dav rovno k vlastnej skaze. Dejiny sú pretkané rôznymi verziami potkaniarov. Aj slovenské. A tie po novembri 1989 mali tiež svojho prvého potkaniara.

Takto sa vyjadril na margo zatvorených kín, divadiel a galérií náš hlavný hygienik Ján Mikas: „Viera je ústavné právo každého z nás, nedával by som ju na rovnakú úroveň ako zábavu.“

Neviem, či sa tešíte, že som späť. Tým, ktorí by boli radšej, keby som prestal písať, odporúčam – nečítajte.

Naša civilizačná viera, že máme všetko pod kontrolou, sa koronavirózou rozplynula vo vzduchu. Sú veci, ktoré o koronavíruse vieme, a dodnes sú také, ktoré nevieme.

Generálny riaditeľ a člen predstavenstva poisťovne Dôvera Martin Kultán považuje programové vyhlásenie vlády za ľavicové a nostalgické. Neočakáva, že by sa unitárny systém poistenia realizoval v tomto volebnom období. V rozhovore hovorí aj o najväčších mýtoch, ktoré o zdravotníctve panujú.

Nová vláda sedí v lietadle a chystá sa na odlet. My ostatní stojíme v odletovej hale a mávame im. A budeme ich kontrolovať, aby sa neodklonili od letovej dráhy.

Vnímať fotografie Matúša Zajaca je ako pozerať sa do ľudskej duše. To, čo sa na prvý pohľad javí ako temná priepasť, je pre neho hlbočina, z ktorej doluje zázračno. V modlitbe aj v sexualite nachádza intímne prieniky, v šialenstve nachádza normálnosť a v normálnosti šialenstvo.

Fedora Gála by sme bez váhania zaradili k elitám. Alebo, aby sme ho neurazili floskulou, aké nemá rád, tak do hŕstky statočných, ktorí aj napriek sklamaniam veria v dialóg a vývoj spoločnosti – bolestný, ale pozitívny. Čo si myslí o hodnotách a lídroch Slovenska?

S Petrom Zemanom (10. januára 1942 – 16. 7. 2020) sme sa poznali od mladosti, ako to nemohlo nebyť v Bratislave šesťdesiatych rokov.