Nedávno som znova dovolenkoval v Európskom parlamente. V jednu obyčajnú stredu som si vypočul sedem pódiových diskusií, občerstvil som sa na troch recepciách a trikrát som si dal kávu od obsluhy v sálach. Pri pódiovej diskusii „Resistance to Austerity“ ma zaujal rutinný ostych, s akým šéfka európskych antiimperialistických ľavičiarov odmietla kávu od africkej obsluhy. Deväť tlmočníkov šetrili menej, pozdnemarxistické súvetia východných Nemcov spôsobili, že sa zo sklených kójí začalo pariť.

Tradičná liptovská chuť nemusí byť zhmotnená v bryndzi, oštiepkoch, pareniciach. Dobre vieme, že pod Gerlachom niet kávových ani čajových plantáží, a predsa sme si zvykli na popradskú kávu aj popradský čaj. Preto nikoho nemôže prekvapiť ani čokoláda z Liptova.

Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní, ako sa oficiálne nazýva mormónska cirkev, je zvláštne spoločenstvo. Uznávajú Ježiša Krista ako spasiteľa, hlásia sa k Biblii a čo sa týka životného štýlu, patria k najkonzervatívnejším cirkevným komunitám. Vyžaduje sa manželská vernosť, dodržiavanie zákonov, zakazuje sa alkohol aj káva. No práve táto Cirkev bola roky kritizovaná za mnohoženstvo, ktoré povoľovala do roku 1890. Mormóni majú dnes vyše 13 miliónov členov. Vďaka politickému úspechu Mita Romneyho získavajú aj na vážnosti, hoci sami sa spájaniu s republikánskym kandidátom trochu bránia.

Reťazec situácií, ktoré väčšina ľudí neznáša. Pre mňa majú vôňu domova. Batožina na vozíkoch, hrkotanie koliesok na kufríkoch príručnej batožiny. Ešte aj predražená letisková káva má chuť dobrodružstva. Rad na check-ine a rozjímanie nad tým, kto asi kam ide. Rodinky na letné pobytové destinácie, deti s ružovými kufríkmi, backpackeri s podobne zababraným ruksakom, ako mám ja, vystrojení outdooristi v trekingovej obuvi a goratexe, manažéri v oblekoch a kravatách na prioritnom check-ine...

V jeho obľúbenej kaviarni na rohu Grösslingovej a Bezručovej mu prinesú kávu po krátkej chvíli. Bez objednávania – vedia, akú má rád. Spokojný štamgast s typickou iskrou v oku rozpráva nielen o svojej novej knihe. Milan Lasica.

Ombudsmanka Jana Dubovcová mala väčšinu života šťastie na prácu, ktorá ju zaujímala, takže občas len ťažko rozlišovala medzi pracovným a súkromným časom. V novej funkcii končí etapu, keď študovala spisy a robila si prehľad a začína pripravovať potrebné zmeny.

S kávou v plastovom pohári sedím na lavičke pred hotelom v austinskom Downtowne. Káva je slabučká žbrnda, no ja si vychutnávam ranné ticho. Už onedlho budú všade naokolo hučať gitarové riffy, dunieť basové linky a ulice sa budú otriasať ťažkými beatmi. Naozaj všade naokolo, na festivale SXSW je ticho luxusom.

Prečo vznikli kaviarne práve v arabskom svete? A prečo je najvyššia spotreba kávy na jedného človeka práve vo Fínsku? Nuž, asi preto, lebo islam zakazuje a fínske zákony výrazne obmedzujú požívanie alkoholu. A kam alkohol nemôže, pošle kávu.

Nedávno sme tu (v čísle 24/11) načali voňavú tému kávy a kultúry jej prípravy a pitia. Vieme už, ako rozoznať dobrý podnik a dobrého baristu, ktorý vie pripraviť dobré espresso. Lenže kávičkár chce skvelú kávu piť aj doma, prípadne vo svojej kancelárii.

Dlhé roky sa u nás pila len zalievaná káva, nie celkom správne označovaná ako turecká, turek. Pri degustácii a hodnotení kvality sa zalievaná káva stále používa, my si s ňou však už nemusíme kaziť žalúdok, žlčník ani umelecký dojem.