Jeseň býva na Slovensku na filmové festivaly bohatá. Cinematik, Áčko, Filmový festival inakosti, Ekotopfilm, MFF Bratislava a tiež – už po štrnásty raz – medzinárodná prehliadka dokumentárnych filmov Jeden svet.

320-stranový "knižný výber" vydavateľstva Artforum je originálnym artefaktom a zároveň písomným dokladom toho, že aj tu na Slovensku "sa to dá".

Zabudnutý holokaust. Ten uskutočnený na Rómoch. Porrajmos – požieranie, deštrukcia. Alebo aj samudaripen – masové vyvražďovanie, genocída. V niečom sa podobá na šoa, v niečom je to iné. Poľská novinárka Lidia Ostałowska v knihe Akvarely pre Mengeleho kladie otázky, razí výkričníky.

Umenie má schopnosť klásť nové otázky. Čiže je schopné rozmnožovať posolstvá, ak sú mu hviezdy naklonené. V prípade najnovšieho dokumentu Jara Vojteka Tak ďaleko, tak blízko veru naklonené boli.

Akčný príbeh pomsty, veľa napätia, snehu a krvi. Aj naháňačky na autách tam sú. A plachý človek, ktorý sa zmení na pomstiteľa. To všetko uvidíte vo filme Boj snežného pluhu s mafiou.

Jestvujú v našom slovníku formálne alebo aj obsahom pekné alebo aj škaredé slová. K tým pekným nesporne patrí: domov. Na tom mieste sa cítime bezpečne, budujeme ho s láskou, stretáme sa s najbližšími. Ale zrazu to slovo ktosi spojí s iným, napríklad detský domov, domov sociálnych služieb – a všetko čaro je razom fuč.

Francúzsky režisér Sylvian Chomet nakrútil svoj prvý dlhometrážny hraný film. Má názov Attila Marcel. Je v ňom jemný humor, má dokonalú obrazovú kompozíciu, nostalgickú atmosféru a určite stojí za pozretie.

Aj po Rukojemníkovi je jasné, že slovenská hraná (nedokumentárna) kinematografia má ťažkosti s hĺbkovým reflektovaním vlastných spoločenských a politických dejín.