Jeho filmy sú natrieskané hereckými hviezdami, a to v nich ani zďaleka nedostávajú hlavné úlohy. Bill Murray bol ochotný hrať v ktoromsi jeho filme aj celkom zadarmo. Americký režisér Wes Anderson.

V komunistických učebniciach sa meno tohto robotníckeho vodcu takmer nevyskytovalo. Na to bol až príliš národne orientovaný. Dnes sa k nemu, ako politickému vzoru, hlási napríklad podpredseda Smeru Dušan Čaplovič.

Margaret Thatcherová a Meryl Streepová. Prvá z nich od konca päťdesiatych rokov stúpala po politickom rebríčku britskej Konzervatívnej strany, až kým sa v roku 1979 nestala na viac ako dekádu silnou predsedníčkou vlády, prvou ženou v tomto úrade.

Výsledok tohto počtárskeho príkladu je jasný. Najprv sa spočíta to, čo je v zátvorke, vyjde nám dva, medzivýsledok sa potom vynásobí troma, to je spolu šesť. V novom filme režiséra Toma Tykwera však takáto aritmetika neplatí.

Uprostred leta prichádza do slovenských kín film českého režiséra Petra Nikolaeva Lidice. Dôležitý, cenný film ne využil naplno možnosti, ktoré mu scenár Zdeňka Mahlera poskytol.

Po 4 rokoch temna zverejnilo Ministerstvo práce novú analýzu prvého piliera dôchodkového zabezpečenia, ktorej cieľom je opísať jeho stav, a nie vyháňať ľudí z druhého piliera. Analýza sa navyše nekončí súborom opatrení, ako vyrovnať bilanciu poisťovne do konca volebného obdobia a potom potopa. Jej obsah naznačuje, že má byť predmetom diskusie.

Eco a Carrière. Dvaja múdri chlapíci, intelektuáli v tom najlepšom zmysle slova, bez ktorých by európska kultúra druhej polovice minulého storočia vyzerala inak – bezpochyby horšie – ako vyzerá s nimi.

Maďarsko má novú ústavu s prívlastkami veľkonočná, ústava jednej strany, či dokonca „uhorská“ ústava. A súčasne s tým sa množia výhrady medzinárodného spoločenstva.

Mattie Rossová trochu pripomína literárnu Zazie z metra Raymonda Queneaua, „drzaňu" par excellence. Ani jedna z nich si neberie servítku pred pusu, keď sa rozprávajú s dospelými, hoci sú tí dospelí aj nebezpeční, čudní, prefíkaní, hoci aj vyzerajú ako veľký chlap s jedným okom, hrubými spôsobmi a presnou muškou.

Tie vyššie napísané dve slová sú bežnou židovskou frázou. Na židovskej svadbe ženích rozbije čašu a hostia zvolajú: „Mazel tov!“ Pri bar micva sa mladíkovi prihovárajú: „Mazel tov!“ Študentke po skúške, športovcovi po vyhraných pretekoch, oslávenkyni na narodeninovej párty ostatní hovoria: „Mazel tov!“