Ktože stihol pomedzi sviatky navštíviť a aspoň drobnosťou obdarovať priateľov, známych, kamarátov, priaznivcov? Málokto. Pravdepodobne ani absolútni samotári to nestihli.

V centrále strany Sieť visí kalendár, kde škrtajú dní do konca Ficovej vlády a Radoslav Procházka sa netají ambíciou stať sa po budúcich voľbách premiérom. Zatiaľ to však na to nevyzerá.

Ešte pred dvoma rokmi bola akoby ukrytá, dnes hrá najťažšie postavy v kľúčových hrách. Vraví, že roky hľadala výraz a sebavedomie. Našla ich a s nevestou hôľ, kurtizánou aj obžinkovou grófkou má veľký úspech. Svoj výkon však stále vidí ako priemerný. Petra Vajdová.

Náš pravidelný stĺpčekár si v tomto čísle opäť podal redaktorov .týždňa. Prekáža mu totiž spôsob, akým sme spracovali tému pôsobenia Slovana v KHL. Kritika Michala Kaščáka síce vyzerá sexi a úderne, v skutočnosti je však lacná, povrchná a nekorektná.

Viete, čo robia mŕtvi ľudia, keď ich zapálite?

Nie je zomieranie ako zomieranie. Iba jedno totiž hovorí o nádeji, ktorá nezahanbuje. Ak dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. V prípade pápeža Františka to platí dupľovane. Jeho obľúbenosť v médiách je super! Má tak príležitosť povedať svetu o kresťanských hodnotách. Teraz k faktom: Keď nechcel odsúdiť homosexuálov, ale vyzýval na úctu k nim, treba podotknúť, že takto to vidí aj drvivá väčšina slovenských kňazov ešte od čias Wojtylu, lebo aj vnútri cirkvi ich máme relatívne dosť. Stalo sa niečo bombastické, keď pápež pokrstil dieťa slobodnej matke? Vôbec nič!

Česká a slovenská ŠtB, rumunská Securitate, Poľská SB, maďarská ÁVO, východonemecká Stasi. Ako zásadne, bezohľadne, surovo, ale svojím spôsobom elegantne a sofistikovane vstupovali ľuďom do životov tajné polície európskych socialistických totalitných systémov, o tom vzniklo šesť unikátnych dokumentárnych divadelných inscenácií, mapujúcich ich rôzne modely. Od soboty 11. októbra ich týždeň čo týždeň vysiela RTVS v šesťdielnom cykle dokumentárnych filmov Paralelné životy – 20. storočie očami tajnej polície. Ten je vyústením rovnomenného projektu Asociácie Divadelná Nitra. Vracia sa k príbehom, na ktoré by sme najradšej zabudli.

Niektoré veci sú všade na svete rovnaké. V iných farbách, tvaroch, končinách, ale ľudia majú krásnu vlastnosť prejavovať sa takmer rovnako, nech pochádzajú odhocikiaľ. Matka starajúca sa o dieťa ‒ ok, nemá kočík a cumeľ, ale má tú istú lásku, nehu a strach. Šofér autobusu, vždy rovnako dôležitý – v Indii či na Slovensku. Úradník jediaci svoj obed v kancli. Namyslený biznismen v aute so šoférom parkujúci v strede križovatky.

V registri modernej architektúry na Slovensku sú tri kúpaliská. Všetky tri sú kultúrnymi pamiatkami, lebo sú to významné funkcionalistické stavby. Všetky tri potrebujú opravu. Aj jedinečné a takmer zabudnuté kúpalisko architekta Oelschlägera v Košiciach.