Péter Szijjártó vyhlásil, že Rada Európy potvrdila, že v uliciach Ukrajiny prebieha skutočná honba za ľuďmi, keďže správa organizácie o ľudských právach tiež opisuje, že počas núteného odvodu sú tí, ktorí sa nechcú pridať k armáde, bití a mučení.

Eurojust spresnil, že hrozby sa týkali aj Lotyšska, a preto sa na operácii podieľali aj jeho orgány. SR, ČR a Lotyšsko podľa neho v rovnakom čase vzhľadom na masový rozsah vyhrážok koordinovali svoje vyšetrovanie, pričom im pomáhalo aj vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu.

Jedna zo zákaziek sa týka Dní Ministerstva vnútra v hodnote 150.000 eur. Budú sa kupovať reklamné predmety. Nákupy ministerstvo uskutočňuje v období, keď štát musí konsolidovať verejné financie a zavádza nové dane či zvyšuje poplatky.

Štátny smútok na deň konania pohrebu - sobotu 26. apríla - vyhlásilo i Poľsko.

Húsíovia, ktorí ovládajú rozsiahle časti Jemenu vrátane hlavného mesta Saná, počas vojny v Pásme Gazy vypustili na plavidlá spojené s Izraelom v Červenom mori desiatky dronov a rakiet, čím narušili svetové námorné trasy.

Poukázala na žalobu Európskej komisie voči SR za údajnú segregáciu rómskych detí a ich pričasté umiestňovanie do špeciálnych škôl.

Ukrajina v rámci dohody spolu s USA vytvorí Investičný fond na obnovu Ukrajiny, ktorý má prilákať investície. Kyjev si ponechá aj plné vlastníctvo všetkých nerastných surovín na svojom území i vo svojich teritoriálnych vodách.

Mená kandidátov zverejnila na svojom pondelkovom rokovaní Rada STVR.

EÚ si stanovila cieľ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu a Komisia navrhuje do roku 2040 znížiť emisie až o 90 percent v porovnaní s rokom 1990. Niektoré štáty, ako napríklad Česko alebo Taliansko, však tento cieľ nepovažujú za realistický.

Predpokladá sa, že militanti v Pásme Gazy v súčasnosti zadržiavajú 50 rukojemníkov vrátane 49 z 251 unesených 7. októbra 2023. Medzi nimi sú telá najmenej 28 mŕtvych, ktorých smrť medzičasom potvrdila izraelská armáda. Predpokladá sa, že nažive je 20 rukojemníkov.