Pôvodne som chcel písať o New Yorku, ale jednak tam nie som, a „dvak” som si prečítal, čo napísal v onlajnovom .týždni kolega Daniška. Dozvedel som sa, že žijem v najnebezpečnejšom meste na svete. Najprv som sa zľakol, že sa v NYC niečo za tých desať dní môjho povaľovania na pláži stalo, a potom som zistil, že je to preto, lebo podľa štatistiky máme najvyššie percento potratov.

Niekedy sa cítim previnilo, že neviem, čo sa u nás deje. Myslím u vás na Slovensku. Ale nemôžem si pomôcť, vždy, keď som niekde, vôbec mi ani nenapadne sledovať, čo sa deje inde. A tak keď som v Indii, čítam indické noviny, pozerám miestnu telku, sledujem miestne reklamné bilbordy, komentujem miestne dianie, a keď som na Slovensku, tak to isté.

Protesty študentov bývajú často sprievodným javom dejinných udalostí, niekedy dokonca udalosťami samotnými. Od protestu českých študentov proti nacistickej okupácii 17. novembra 1939, ktorá neskôr podnietila vznik Medzinárodného dňa študentov, až po Československo konca šesťdesiatych rokov, keď boli študenti tak súčasťou reformného prebudenia Pražskej jari, ako aj tými, ktorí upozorňovali na rýchle zmierenie sa so sovietskou okupáciou roku 1968.

Frederik Kalbermatten (29) patrí v súčasnosti k najrešpektovanejším snoubordistom na svete, no na scéne je známy aj ako DJ, ktorý sa rád pohráva s rôznymi hudobnými štýlmi. Mixuje dubstep s hip-hopom, d´n´b s funky či reggae. Pred bratislavským vystúpením odpovedal na niekoľko otázok .týždňa.

Keď sa stal pred štyrmi rokmi ministrom školstva Ján Mikolaj (SNS), napriek výhradám sme videli istú šancu v tom, že po Marinovi Froncovi prišiel do rezortu rázny človek, ktorý chce za sebou niečo zanechať.

Český spisovatel Jan Balabán zemřel loni v dubnu. Dvacátého devátého ledna by se byl dožil padesátky. Listuju právě vydaným sborníkem Honzo, ahoj! U fotky jeho knihovny mě napadne, do kolika domácností se asi tenhle zapisovatel existenciálních úzkostí nastěhoval.

Dňa 7. 11. vysvätil pápež Sagradu Famíliu, a tú udalosť, ako asi tušíte, nespomínam z dôvodov emocionálneho rozochvenia, ktoré v niektorých pápežská stolica vyvoláva, ale vnímam ju z tzv. svetského hľadiska, konkrétne z hľadiska symboliky tejto katalánskej atrakcie (nie pejoratívne) voči mestu Barcelona.

Tento rok som oslavovala narodeniny štyrikrát. S mamou, s kamarátmi v Bratislave, vzápätí s kamarátmi v Káthmandu a následne s deťmi v sirotinci. V priebehu 10-tich dní. Zakaždým som dostala darčeky, a človek by si pomyslel, že to bude jediný dôvod, aký môže mať niekto, kto si zorganizuje oslavu 4-krát.

Benedikt XVI., nomen omen svého slavného zakladatele evropského monasticismu, stojí před podobným problémem: jak zachránit upadající civilizaci? V šestém století, kdy se už definitivně hroutil Řím a civilizace, útlý svazek regulí a nezdolná energie sv. Benedikta vedla k zakládání řeholních komunit a k odklonu od východní poustevnické spirituality. Nová společenství pod heslem „ora et labora“ byla založena na harmonii zbožnosti a práce, duchovnosti, která není odklonem od života, ale naopak, inspiruje činorodost. V temných třech stoletích úpadku zachránila antickou vzdělanost – především řeckou filosofii, univerzální právo a neuvěřitelně i jazyk latinského Říma. Staronová středověká civilizace stála proto ve znamení dvou velkých paradoxů: hledání rovnováhy víry a rozumu a rovnováhy mezi duchovní a politickou relativní autonomií.