Keď sa v Kyjeve na jeseň objavia stany, niečo visí vo vzduchu. Stanové tábory v roku 2004 a 2013 veštili Oranžovú revolúciu i Majdan. A teraz od októbra pri parlamente stanujú stúpenci Micheila Saakašviliho – exprezidenta Gruzínska a exgubernátora Odeskej oblasti. Prečo?
Zverstvám teroru, ktorý v čase mieru rozpútal vo svojej krajine sovietsky diktátor Stalin, sa nevyrovnalo nič od hrôzovlády cára Ivana Hrozného. Pritom historici sa dodnes nevedia jednoznačne zhodnúť, čo vlastne ten teror skutočne rozpútalo.
Rozvaliny bruselského letiska, torzá tiel popravených i torzá tiel samovražedných katov. Dvadsaťjeden mladých mužov, Koptov, sťatých na pieskovej pláži čiernymi mužmi v maskách.
V roku 2015 pretiekol hrniec a začal sa masový exodus utečencov z Líbye a ďalších afrických krajín, z Blízkeho a Stredného východu, z Iraku, Sýrie, Afganistanu. Čo o nás prezradil?
Jaroslaw Kaczynski čelí novej výzve. Vyhral síce parlamentné voľby, no teraz musí preukázať, že nie je poľským Viktorom Orbánom, ale stredoeurópskym Charlom de Gaullom.
Je dôležité vedieť, v čom je dobrý líder krajiny. Dáva nám to šancu kriticky zhodnotiť, či a ako svoje talenty využíva. A kvality nášho vladára hovoria niečo o nás Slovákoch.
Michał Łuczewski je poradcom poľského prezidenta Andrzeja Dudu. Chce prebudovať spoločnosť na komunitu cez solidaritu a odkaz duchovných lídrov. Myslí si, že prichádza zmena.
Máločo vyvoláva medzi pravičiarmi taký reflexívny odpor ako Európska únia. Je to predsa byrokratické monštrum, ktoré si salámovou metódou odkrajuje zo slobody Európanov a nahradzuje demokratické inštitúcie vládou nevolenej bruselskej elity.
