Tento text píšem pár hodín predtým, než si Trump prvýkrát zatelefonuje s Putinom. Rád by som sa mýlil, ale myslím si, že v sobotu sa písala história. A možno aj revízia roku 1989.
Jedným z najpozoruhodnejších zvratov, ktorý sa objavil v roku 2016, bol vznik takzvaného postfaktického sveta. Takmer všetky spoľahlivé informačné zdroje sa v ňom museli popasovať s protichodnými faktami pochybnej kvality a pôvodu.
Keď som cestoval do Clevelandu, v minibuse idúcom na letisko so mnou sedela nemecká rodina. Vodič zapol rádio a pravidelný prehľad správ nám priniesol dobre známe zhrnutie problémov Ameriky.
Dlhodobo sa venuje pojmom, ako sú dobro, zlo, morálka, loajalita. Najmä v súčasnej vyhrotenej atmosfére je dôležité skúmať, čo nás vedie k istému typu správania. Egon Gál.
Povedal (údajne) môj brat po tom, ako som opustil na kurze paraglajdingu lietadlo. Podobne prekvapilo britské referendum. Dalo sa to čakať, no napriek tomu som to nečakal. Vraj na integračnom bicykli sa nedá ani len spomaliť. Treba čoraz rýchlejšie šliapať vpred. A Briti z neho zoskočili.
Pred týždňom na tomto mieste písal Peter Zajac o nezastaviteľnej miere rozkladu niektorých slovenských vlád. „Druhá vláda Mikuláša Dzurindu dosiahla úplnú závislosť od ,nezávislých poslancov´ po vyše troch rokoch a vláda Ivety Radičovej nezastaviteľnú mieru rozkladu po takmer dvoch rokoch. Tretej vláde Roberta Fica to trvalo len sto dní.“
Pre našinca trochu nezrozumiteľná skratka DĽR znamená provokáciu. Nikým neuznaná Donecká ľudová republika otvorila v Ostrave svoje prvé „zastupiteľské centrum v Európe“. Čo to je?
Západná civilizácia sa momentálne nachádza pod tlakom nepriateľov. Byzantská ríša poskytuje historický príklad, ako vďaka strategickému mysleniu prežiť v nevyspytateľnom medzinárodnom prostredí aj s obmedzenými zdrojmi.
