Viktor Orbán je racionálny politik. Ako môže rozumieť politike Ivety Radičovej a Mikuláša Dzurindu?

Muž, ktorý v sebe nosil túžbu po prirodzenom stave vecí, po samozrejmosti, rozumnosti a správnosti tvarov a rytmov, žijúcich v zhode so životom a v mieri so svojím okolím. Vladimír Kompánek.

Podľa ústavy je všetko jasné: sme parlamentná demokracia a najväčšiu moc má parlament. Je to však naozaj tak? Kedy sa parlament správal ako mocná a kedy tak trochu bezmocná inštitúcia?

Komunálne voľby nie sú veľmi lákavé. Ani správanie mnohých komunálnych politikov. Ale .týždeň v sobotu voliť pôjde. Skôr z povinnosti, ale to predsa nie je málo. A našli sme aj kandidátov, ktorí stoja za to.

Robert Fico vyhral vo voľbách bitku, ale prehral vojnu. Vyhral voľby, ale nebol schopný zostaviť vládu.

Konferencia SFZ mala byť na jar, neskončila sa ani v septembri, ale najdôležitejšiu zmenu už máme za sebou: z Františka Laurinca je čestný prezident a z Jána Kováčika nový prezident SFZ.

Maratón, ktorý si Mikuláš Dzurinda pred rozhovormi v Budapešti zabehol, bol gestom k hostiteľom, ale smerom domov skôr prehĺbil dilemu, či susedská politika novej vlády má kotvu, taktiku a stratégiu. Alebo je iba súborom improvizácií reagujúcich na Ficovo dedičstvo.

Sú dedinky, kde sa na pohľad nič nedeje. Nezaplavila ich povodeň, nestavajú tam múry, „riešiace rómsky problém“, obyvateľov netrápia žabomyšie komunálne vojny. Žije sa v nich pokojným životom, zaujímavým len všednosťou.

Parlament bude opakovať tajnú voľbu generálneho prokurátora. Dobroslav Trnka a Marián Kočner tak dostávajú druhú veľkú šancu. Ako sa k tomu postaví vládna koalícia?