Výsledky slovenských parlamentných volieb majú svoje príčiny aj dôsledky. Aké svedectvo o krajine vydali? Máme šancu prekročiť historické obmedzenia? O čom bude vypovedať vláda, ktorá vznikne? Pod lampou bol sociológ Michal Vašečka.

Lekárske odbory upozorňujú na nečinnosť vlády.

Hrozbu fašizmu treba brať smrteľne vážne vždy. O to väčší problém je, keď s nimi hlasujú demokratické strany. Všetky červené čiary sa už prekročili a z hlasovania s fašistami sa pomaly stáva bežná rutina.

Tridsaťtri rokov od pádu odpornej komunistickej diktatúry by mohlo znamenať aj dospelosť slobodnej spoločnosti. Je to tak? Dospeli sme? Čo sa nám podarilo a kde sa stále potkýname?

Môcť milovať, môcť zakladať rodinu, môcť žiť bez pocitu vydedenosti zo spoločného sveta: to všetko by malo patriť k sebe. Alebo budeme stavať barikády?

Sklonená hlava môže byť signálom rezignácie, ale nemusí. Ak vám má kto pomôcť, tak ju zdvihnete. Alebo naberiete silu a pomôžete si sami.

Sovietsky zväz porazil Hitlera – s výdatnou hmotnou pomocou Západu. To je nezvratný fakt. Zároveň bol tento akt jediným pozitívnym činom Stalina a spol. K oslobodeným krajinám pristupovali ako k svojim vazalom a v totalite sme žili viac ako štyridsať rokov.

Pri príležitosti deviateho mája, ktorý si Putin tak rád pripomína veľkolepou vojenskou prehliadkou v Moskve, si treba pripomenúť jedno: glorifikácia porážky nacizmu sa nezačala s Putinovým nástupom do funkcie prezidenta pred vyše dvoma desaťročiami.

Podporoval všetky dôležité reformy, pracoval pre KDH, volil Ivetu Radičovú aj Zuzanu Čaputovú. Je smutný z úrovne diskusií o právach homosexuálov. Martin Velič.

Určite nie je príliš trúfalé nazvať slovenský politický terén púšťou. Voličom sa toho ponúka tak málo, až upadajú do zúfalstva. Vyťaží z toho Pellegrini a jeho Hlas vstup do vlády? Čomu to pomôže?Čomu uškodí?